V poslednej dobe si všímam, že ľudia nie sú zvyknutí na drobnosti zadarmo, pozvanie na kávu len tak lebo som rada, že ich vidím po dlhej dobe, že im niekto niečo dá zadarmo alebo im dá nečakane darček k sviatku. Často nevedia reagovať a cítia sa zaviazaní, majú potrebu to oplatiť, dať na oplátku niečo človeku, kto to pre nich urobil. Všímam si to denne. Čím je to spôsobené? Denne len tak niekomu s niečim pomôžem, poradím alebo ho za niečo pochválim (alebo oblečenie aspoň). Robím to lebo chcem. Ani v kútiku duše nečakám žiadnu "protislužbu", nejaké zľavy, úľavy alebo nebodaj darček na narodeniny. Jednoducho robím to lebo to v tom momente tak cítim. Keby som chcela za to peniaze alebo to robím ako protislužbu (alebo ju očakávam), tak to poviem na rovinu. Tí čo ma osobne poznajú vedia, že to tak je a nemám najmenší problém povedať si svoj názor. Viem, že ak by som sa riadila okolím, že napríklad tú rozliatu kávu v strede chodby neutriem a obídem ako oni, lebo to má predsa robiť upratovačka, tak by ma to hrozne zožieralo. Nemám problém zobrať svoju servítku z kabelky a jednoducho to utrieť, veď sa tam môže niekto pošmyknúť. Často zbieram smeti, zatváram smetné koše na ulici, lebo veľa ľudí si neuvedomuje, že keď ich nezatvoria, tak sa vietor postará o to, aby ráno na sociálnych sieťach mohli zdieľať fotku s pohoršeným komentárom, že prečo mesto nerieši odpadky. Nesnažím sa ľuďom hovoriť čo majú a nemajú robiť, to nemá zmysel. Činny sú dôležité nie veľké prejavy. Ukazujem im ako stačí málo, aby sme inšpirovali iných a možno to raz pochopia. Možno aj oni nabudúce zodvihnú plastovú fľašu pohodenú v shopping centre vedľa koša na plasty. Možno aj oni nabudúce pochvália niekomu sukňu, nebudú "čumieť", čo tá druhá strana môže úplne inak pochopiť, a vyčaria touto pochvalou úplne neznámej osobe úsmev na tvári a urobia jej pekný deň. Vždy som mala silnú potrebu pomáhať ľuďom, robiť ich šťastnými alebo ako to napísať. Neriešiť, čo nemôžem ovplyvniť a netrápiť sa pre zbytočnosti, ktoré už nezmením (počasie, zápcha). Stále mám pocit, aj som ho vždy mala, že je to moje poslanie na zemi. Pomáhať, vypočuť a ukázať pozitíva v každej situácii ... ukázať ako zmeniť pohľad na veci (?). Skúšala som aj dobrovoľníctvo v sociálnych službách, o tom som už asi písala, ale to som psychicky nezvládla, pretože mi to prinášalo viac trápenia ako dobrého pocitu. To nie je zmysel dobrovoľníctva. Trápilo ma, že nedokážem pomôcť všetkým ľuďom na zemi, ale iba pár a nerozumela som prečo sa ľuďom otáčajú blízky chrbtom. Akokoľvek niekoho nemusím (nechcem použiť slovo neznášam, lebo to je prisilné), tak by som nedokázala nepomôcť. Bola to dobrá skúsenosť, zistila som kde sú moje hranice. Zistila som, že pomoc ide aj cez maličkosti. Jedno obdobie môjho života som mala veľmi silný vnútorný konflikt, pretože som sa neriadila sebou, ale názormi ľudí (človeka) okolo mňa, ktorí napríklad kúpu časopisu nota bene, ktorý som v konečnom dôsledku iba prelistovala, pokladali za maximálne plytvanie peňazí. Oni už ale neriešili to, že tou kúpou som človeka potešila a možno aj inšpirovala ďalších ku kúpe. Že za tie peniaze bude mať možno dnes kde spať. Často ho predávajú ľudia, ktorých by ste (asi) v bežnom živote neoslovili. Stačilo prehodiť pár slov "ako sa máte" alebo "ako ide dnes predaj" a aj tento človek sa zrazu cítil ako človek začlenený do spoločnosti, a možno mu to aj pozdvihlo sebavedomie. Od jedného som si vždy kupovala, aj som sa s ním porozprávala, potom som ho dlho nevidela a stretla vo Zvolene. On si ma isto nepamätal, ale ja jeho áno. Neviem čo s ním je, už som ho nevidela strašne dlho, možno som mu kúpou časopisu pomohla k lepšiemu, neviem. Takisto v tej dobe okolie považovalo aj to, že som svoj nákup (kupovala som si tresku a rožky) podarovala bezdomovcovi, ktorý mi povedal, že je hladný, za hlúpy nápad. Keby chcel peniaze tak mu ich nedám, vždy sa spýtam, či je hladný, že mu kúpim jedlo. Nechcem aby tento článok vyznel, že som nejako extra super, o to mi nejde. Chcem iba poukázať, že by sme mali byť menej sebeckí a trošku sa pozrieť okolo seba. Vedieť dávať ale aj prijímať. Všetko s pokorou. Samozrejme trošku sebeckosti je v poriadku, je potrebné nájsť hranicu medzi dobrými skutkami a odovzdaním všetkej energie a prostriedkov druhým. Takisto je fajn mať taký ten výstražný signál a nedať sa zneužívať. Všetko robiť s mierou a naozaj možno týmto inšpirujete druhých. Namiesto "čumenia" jednoducho pochváľte krásne vlasy, šaty alebo kabelku. Robím to čo cítim, čo pokladám za správne. Vy to robíte alebo príliš riešite, čo si kto pomyslí a ako zareaguje okolie? Btw. týmito mojimi činmi sa sem tam pre niektorých stávam "divnou". Oni by to nikdy neurobili, nikto to nezažili a nechápu prečo sa to deje. Je to v poriadku, každý sme nejaký. Ja zase nerozumiem, prečo to iní nerobia, keď ja to považujem za samozrejmosť, mohla by som naopak ja ich pokladať za divných hmm? Myslím si, že to, čo som opisovala na začiatku, že ľudia nevedia reagovať, je spôsobené tým, že žijeme v dobe v akej žijeme. Všetko sa hodnotí cez lajky, srdiečka a smajlíky. Objatia si posielame virtuálne a vysmiateho smajlíka pošleme aj keď sa trápime. Je nám jednoduchšie dvakrát kliknúť na fotku ako zavolať kamarátke a pozvať ju na káve, aby porozprávala ako bolo na dovolenke. Príliš veľa komunikujeme cez e-maily a správy. Málokto povie druhému názor priamo do očí, zriedka sa osobne rozprávame, nechávame sa ovládať sociálnymi sieťami. Tie nám majú ale život uľahčiť, nie nás ovládať a vyčleniť z reality. Tento svet je príliš uponáhľaný a neosobný. Občas mám pocit, že si človek skôr urobí fotku človeka zakliesneného v havarovanom aute, ako by mu mal pomôcť (možno preháňam). Je to škoda, ale stále sa môžeme zmeniť ... k ešte lepšiemu ... naučme sa dávať, ale aj prijímať. Ja som sa to už naučila, a ty? „Maličkosť často prezradí o charaktere človeka viac ako veľký skutok.“ — Friedl Beutelrocková
<<<VIAC OUTFITOV>>>
sukňa: Klepáčová (kontakt & ukážka tvorby), tričko: house, sandále: CCC, riflová bunda: vintage, klobúk: h&m,
******
Našu originálnu tvorbu nájdete v záložke >>> ŠITIE
DIY projekty nájdete v záložke >>> DIY
Kontakt na mňa v časti >>> KONTAKT
******