Do Brezna som zavítala ešte minulý rok na jeseň. Bolo to v nedeľu a už 10 minút pred otvorením som bola pred bránou. Dozvedela som sa, že som úplne prvá návštevnička, ktorá prišla ráno o 9:00 a ešte v nedeľu. Takže to je tip pre vás, ak chcete mať múzeum iba pre seba, tak ako som ho mala ja, odporúčam víkend v skorých ranných hodinách. Do Brezna som išla vlakom a bola som veľmi prekvapená koľko ľudí jazdí vlakom v nedeľu tak skoro ráno. Expozícia sa presne volá "Život a kultúra ľudu na Horehroní - národopisná expozícia a výstava ľudového odevu". V múzeu nájdete veľmi veľa náradia a pomôcok, ktoré ľudia používali v minulosti. Je to skutočne zaujímavé, bola som tam presne dve hodiny a bála som sa, že ma už vyhodia. V článku sa však zameriam iba na ľudový odev. Časom som sa dozvedela, že o tomto múzeu a čo ukrýva nevedia ani Horehronci. Ponúkajú aj bádateľské a konzultačné služby, ktoré by som chcela využiť, ale nikto mi ešte nedopísal na e-mail. Uvidíme, prípadne tam zavolám. V článku použijem text, ktorý som si odfotila v múzeu na popiskoch, ako vidíte na každej figuríne je zavesený popisok. Pri návšteve múzea som dostala ústny súhlas s vyhotovením fotiek a ich voľným šírením bez obmedzenia. Fotiek mám naozaj veľmi veľa, v článku je iba zopár, aby ste mali aj prekvapenie ... choďte sa pozrieť, a tento článok nie je sponzorovaný, len vám chcem dať tip na výlet. Inšpirujte sa a choďte sa pozrieť ako sa na Horehroní žilo kedysi.
figurína č.1: Tradičný dievčenský sviatočný odev zo Šumaica pochádza z roku 1902. Vďaka dobovým fotografiám, ktoré sa zachovali môžeme rekonštruovať i odevy z prelomu 19. a 20.storočia. Vo vystavenom odeve sa snúbia prvky archaickejšie s novodobými - modrotlačová šatka a zástera s damaškátovými rukávcami a kašmírovým živôtikom. Raritnou je však obyčajná plisovaná plátenná sukňa bielej farby, akých sa v terénne zachvoalo naozaj málo.
figurína č.2 - Najjednoduchšiu formu podpolianskeho typu ženského odevu predstavuje odev žien z Čierneho Balogu, v ktorom na prelome 19. a 20.storočia dominovala breznianska modrotlač. Každodenný odev si vo sviatočné dni dopĺňali Handeľky rôznymi šatkami uviazanými okolo krku a skladanými glotovými zásterkami.
figurína č.3 -Smútočný odev sa nosil cez pôst a za mŕtvymi členmi rodiny. Ak zomrela staršej žene "prva rodina", tá sa už do konca života neobliekla "do veseloho", ale chodí stále v smútku. V minulosti nebol rozdiel medzi smútočným a všedným odevom, lebo v horehronskom odeve prevládala biela a tmavé farby modrotlače. Vystavený typ smútočného odevu zo Závadky na Hronom pôvodná majiteľka skompletizovala a nosila v rokoch 1920-1980.
figurína č.4- Začiatkom 20.storočia sa začal ako vrchný odev nosiť priliehavý kabátik s dlhými hore naberanými rukávmi a volánom v oblasti pásu. Najprv sa šili iba sviatočné kabátiky z čierneho zamatu, ktoré nosili ženy do kostola namiesto kožuchov. Neskôr našli svoje uplatnenie i kabátiky z tenších materiálov, ako napr.brokát, určený na sviatok alebo v 30.rokoch šité kabátiky zo vzorovaného barchetu a flanelu určené na každenné použitie. Brokátový kabátik z Telgártu ušila krajčírka okolo roku 1940.
figurína č.5- V bacúšskom tradičnom odeve sa snúbia prvky bielohandelského odievania s horehronskými. Už v roku 1923 uprednostňovali Bacúšanky farebne bohaté "vyrezávané" rukávce pred ich zväčša jednofarebnými, pretkávaním zdobenými staršími variantmi. Neodmysliteľnou výbavou žien v chaldnejšom počasí boli kašmírové šatky.
figurína č.6- Prisťahovalcov z hriňovských a detvianskych lazov na začiatku 20.storočia nebolo ťažké v breznianskom chotári rozpoznať. V ženskom tradičnom odeve pútala pozornosť najmä špecifická farebná výšivka krivou ihlou, ktorou si ženy bohato zdobili predovšetkým rohaté čepce a rukávce.
figurína č.7- Starší strih ženských živôtikov bol s driekom predĺženým do malých odstávajúcich volánov. V letných mesiacoch nahrádzal vo sviatočnom období hrubé kožúšky. Nedostatok tradičných materiálov používaných na živôtiky (brokát, kašmír, zamat) zapríčinil po roku 1945 vznik novších, kratších plátenných živôtikov s výšivkou. Spočiatku výšivka napodobňovala kvetinový vzor brokátov, neskôr sa vyšívali ľubovoľné naturalistické rastlinné a zvieracie ornamenty plochým stehom. Takýto živôtik spolu so sukňou z pásavého "pyžamového materiálu" nosili dievčatá na Šumiaci na zábavy po roku 1945.
figurína č.8- Dlhé spustené rukávy na oplecku sa nosili pri čistej práci v zime a na robotný deň, keď sa priadlo, tkalo alebo vyšívalo, ako aj do kostola, kde sa nesmelo chodiť s holými rukami. Sviatočné "opľecká pretkavane dolu rukavami" sa zhotovovali zo širokého plátna, kde šírka plátna tvorial dĺžku rukáva a ten musel byť dostatočne dlhý, preto si ich občas ženy nadšívali. Vystavený sviatočný odev pochádza z Pohorelej okolo roku 1945.
figurína č.9- Odev svadobných družíc a mladuchy bol vrcholom majstrovstva žien a dievčat, pri narábaní s farebnými priadzami. Svedčí o tom i odev družice z Polomky, nosený okolo roku 1930. Samotný bohato zdobený odev dopĺňali odevné doplnky kupované na jarmokoch alebo u meistnych obchodníkov. Pás si dievčatá zdobili vlnenou stuhou "horaskou". Najdôležitejším doplnkom ženského odevu je "šatka na šiju". Najstaršou bola štaka modrotlačová nazývaná aj "hantušok na šiju". Kedže farbila a tým špinila oplecko, vymenili ich žen y za farebné vlnené kašmírové šatky. Po roku 1938 pribudli do truhlíc ešte šatky z bieleho šifónu "kosičky" a pletené/hačkované šatky "šavolky".
figurína č.10 - V období po prvej sv.vojne, kedy sa ženský odev stával farbnejším, začal sa formovať aj oobitný odev na smútočné príležitosti, obdobie pôstu a adventu. Uplatnila sa vyšívka či pretkavané ladené do odtieňov čiernej, hnedej, fialvoej a modrej farby, sukne a zástery šité z kupovaných glotových látok. Charakteristickým smôtočným odevom starších žien bol cez plecia prehodený do trojuholníka zložený biely obrus. Vystavený odev nosili žen y z Pohorelej pred rokom 1950.
figurína č.11- Najvýraznejšou premenou v priebehu 20.storočia prešiel tradičný sviatočný odev žien z Heľpy. Kým na sobáš odchádzala mladá nevesta v "bielom kroji" s bohato zdobenou dievockou partou, do nového príbytku už prišla začepčená žena v "červenom rkoji". Takýto typ odevu nosia heľpianske nevesty ešte aj v súčastnosti.
vo vitrínke foto č.12- ženský pracovný odev Polomka
vo vitrínke foto č.14- mužský pracovný odev Čierny Balog
vo vitrínke foto č.15- bez popisku
vo vitrínke foto č.17- ženský svadobný odev Telgárt
vo vitrínke foto č.18- ženský svadobný odev Telgárt - detail látky a plisu
Ako vidíte v múzeu je toho naozaj dosť na obdivovanie, rozhodne tam choďte ak vás zaujímajú tradície a spôsob života našich predkov a ľudu na Horehroní. Mužské košele boli dychberúce naozaj. Odporúčam.
******
Našu originálnu tvorbu nájdete v záložke >>> ŠITIE
DIY projekty nájdete v záložke >>> DIY
Kontakt na mňa v časti >>> KONTAKT
******