výstava "srdcom zdobené" // úľuv Bratislava

Zástera, Krakovany , 1920

Výtvarný prejav ľudu inšpirovali základné geometrické formy kruhu, štvorca a trojuholníka. V ornamentoch zložených z týchto foriem ide o fantáziu a striedanie jednotlivých motívov, ktoré však nesmelo prekračovať hranice regionálneho vkusu. Motívy bývajú rozložené pravidelne, napríklad v pásoch a líniách. Ornament sa prispôsoboval tvaru predmetu a dôležitý bol aj materiál a použitá výzdobná technika. Základom geometrických motívov je lineárna ornamentika. Na Slovensku je charakteristická najmä na tkaninách, kde sú základom ornamentu čiary. Zoskupovaním čiar vznikajú pásy.

Vzorovanie v raných vývojových fázach dekoratívneho prejavu bolo jednoduchšie. Geometrickými motívmi ľudia najčastejšie stvárňovali predmety a javy, ktoré im boli blízke a ktoré poznali z každodenného života. Ich výber a usporiadanie na výrobku záviseli od účelu jeho použitia. Pri textile vzor závisel od štruktúry materiálu, na ktorý sa vyšívalo. V Európe v období renesancie bola najobľúbenejšia krížiková výšivka.

Pásová výzdoba našla uplatnenie na truhliciach, tzv. súsekoch, ktoré sa v Európe vyskytovali od 13.storočia. Pôvodne sa využívali na úschovu šatstva, od 18.storočia aj na uskladnenie obilia. Najčastejšie sa na nich opakovali motívy kruhu, poloblúka, kríža, hranatej vlnovky. Bohaté zastúpenie v európskej výtvarnej tradícií mali tiež kruhové hviezdicové rozetové motívy. Okrem súsekov sa rozšírili aj na kolísky, postele, stoličky, stoly , ale aj na drevený riad či tzv. dary lásky (piesty na pranie, praslice). Darovanie daru lásky bolo prejavom pozornosti a náklonnosti mladého muža. Na odplatu darovalo dievča chlapcovi pierko a vzájomná výmena darov bola výzvou na tanec a často aj sobáš. Preto sa okrem ornamentov vyrezávalo na dary lásky aj meno alebo iniciály darcu a obdarovanej a niekedy aj rok výroby, častý bol tiež motív srdca.

Bohato zdobený býval bačovský riad - črpáky, črpačky, formy na syr. V neskoršom vývojovom období sa začal zdobiť rastlinnými a zvieracími motívmi.

V ľudovej keramike sa vďaka technológii hrnčiarskeho kruhu rozšírilo pravidelné geometrické zdobenie výrobkov. Čiary sa nanášali okolo hrdla a brucha džbánov, krčahov, hrncov i na ďalšie výrobky. Každé výrobné stredisko si určovalo svoj spôsob dekorovania.

ženský živôtik, Ábelová, 1920 // Zástera, Čataj 1940

Zvieratá boli odnepamäti súčasťou života ľudí. Ako predmetu kultov a mágie sa im často pripisovali aj ľudské vlastnosti, v období antiky boli spájané s nadprirodzeným svetom. Okrem antiky mala na zobrazovanie zvierat v ľudovom umení vplyv aj kresťanská symbolika či heraldika. K najrozšírenejším a najobľúbenejším zoomorfným motívom patril motív vtáka. Pretože vták dokáže lietať, spájal sa s predstavami o nadpozemskom, božskom. Často zobrazovaný býva páv. Do Európy sa dostal z Indie a bol známy už v období antiky. Jeho zobrazenie sa stalo módnym koncom  19. a zač. 20. storočia v období secesie. Zámožnejší chlapci si zdobili klobúky pávími perami. Motív pása sa vyskytuje aj na kútnych plachtách, často však splýva s motívom kohúta.

O kohútovi sa v stredoveku verilo, že odháňa zlé sily. Jeho podobizeň sa umiestňovala na štíty domov, ktoré mal ochraňovať pred požiarom. objavuje sa aj na plachtách či ako ústredný motív na niektorých regionálnych typoch keramiky.

Holubica sa zas spája so symbolom duše. Plastiky holubíc sa dávali na náhrobníky, najmä detí. Slovenský folklór považuje holubicu aj za symbol lásky.

Ďalším zvieracím motívom je motív barana. Uplatňoval sa najmä v pastierskom umení. Pastieri zobrazovali na hudobných nástrojoch a pastierskom riede v prvom rade známe situácie z každodenného života. Hlavu barana vyrezávali na rúčkach drevených palíc či črpákoch. Barany a ovce boli súčasťou betlehemov.

Sivý had sa pokladal za ochrancu domu. Podľa ľudových predstáv býval pod prahom, ohniskom alebo pod stolom a predstavoval dušu prvého gazdu, ktorý býval v dome. tento had sa nesmel zabiť, pretože ochraňoval obyvateľov domu. V kresťanskej symbolike predstavuje had pokušenie a hriech. Jeho motív sa najčastejšie nachádza na pastierskom riade, pretože práve pastieri mali možnosť sledovať ho v jeho prirodzenom prostredí.

V mnohých kultúrach bol posvätným zvieraťom kôň. Rozšírená bola viera, že v konskej hlave alebo lebke je ochranná moc, ktorá dokáže odvrátiť zlé sily, živelné pohromy, choroby dobytka a prináša šťastie Preto sa motív koňa objavuje najmä v architektúre, napríklad na štítoch domov (dve konské hlavy zobrazené z profilu). Kôň v spojení s jazdcom sa často objavuje na formách na medovníky či vyrezávaných laviciach.

ľudia verili, že strom prepája nebeské s pozemským, pretože korunu týči k nebu a korene zapúšťa do zeme. Spojením zeme, neba a vody spodobňuje život, úrodnosť a plodnosť. Najčastejšie sa spomína strom života a strom poznania z Biblie, ktorý sa objavuje v mnohých vyhotoveniach aj v tradičnom výtvarnom prejave. U nás je strom poznania reprezentovaný jabloňou. Aj preto bolo jablko považované za symbol zdravia, lásky a plodnosti. Dôležitú úlohu hralo vo svadobných obradoch. Často zobrazované býva prerezané granátové jablko s množstvom zrniečok vo vnútri.

Mladosť, zdravie a silu znázorňoval dub. Podoba stromu, žaluďa a dubového listu sa stali súčasťou kraslicovej, rezbárskej a výšivkovej výzdoby. Vinič ako motív je na našom území zastúpený najmä v sakrálnej architektúre a v oblastiach, kde sa pestuje. Rastlinný ornament často vychádza z motívu rozmarínu. Je symbolom lásky a je typický pre svadbu a dodnes sa vplieta do svadobných pierok. Graficky sa znázorňuje ako priamka s tyčinkami. Ruža bola v ľudovom prostredí kvetom lásky. V ornamentoch je znázornená pomocou kružnice a rozety. Z ďalších kvetov je to tulipán, klinček a ľalia (pohľad zboku). Zobrazovali sa opakovane vedľa seba v páse alebo ako centrálny motív na keramických tanieroch, misách, kachliach.

Novinkou v období renesancie bolo vydávanie početných tlačených a kreslených vzorníkov. Táto novinka spôsobila, že motívy prestali byť príznačné len pre určitú oblasť, ale šírili sa rýchlo a plošne po celej krajine.

Kvetinové motívy sa maľovali na nábytok, originálne sú nástenné maľby ohnísk na juhozápadnom Slovensku. Na ich zhotovenie sa najímali výtvarne najzdatnejšie ženy z miestneho spoločenstva. Osobité sú západoslovenské výšivka. Z keramiky je slávna habánska fajansa, ktorá sa pôvodne zdobila len rastlinnými motívmi.

Postavy sa zobrazovali najprv pomocou geometrických foriem, neskôr boli uvoľnenejšie, s náznakom pohybu a oblečenia. Na daroch z lásky bol najčastejšie použitý motív zamilovanej dvojice, figúry na bačovskom riade boli zväčša pastieri, zbojníci a pijani, na predmetoch z baníckeho prostredia zas baníci. Realistickejšie boli postavy zobrazované na medovníkarských formách či džbánkarských výrobkoch. Motívy postáv sa zriedkavejšie objavovali aj na textílie.

V 18. a 19.storočí sa objavovali antropomorfné motívy s prevažne náboženskou tématikou. Bohato zastúpené sú motívy zo Starého zákona, ale aj Ježiša a Panny Márie.  Veľký vplyv na ich použitie v ľudovom výtvarnom umení malo rozšírenie olejotlačí a jarmočných tlačí.

Najrozvinutejšia bola figurálna výzdoba v pastierskom umení. Pastieri zdobili pastierske police, ale aj uchá črpákov stredoslovenského typu motívmi zo života a práce pastierov. Obľúbené boli tiež postav roľníkov, remeselníkov, poľovníkov, zbojníkov či husárov.

foto: Ivana Klepáčová

Výstava bola naozaj krásna, nevedela som kam sa skôr pozrieť. Odporúčam vám ju navštíviť výstavu.