výstava "Rozkvitni!" // Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici

Hneď prvý deň otvorenia múzeí a galérii po uvoľnení opatrení som navštívila Stredoslovenské múzeum, kde je aktuálne výstava Rozkvitni! zameraná na rastlinné ornamenty v textile, keramike a nábytku. Autorky výstavy sú Mgr. Mária Trubínyová a Mgr. Vladimíra Luptáková. Podobnú výstavu som navštívila v BA v ÚĽUV, tá bola zameraná na všetky ornamenty tj. geometrické, rastlinné, zoomorfné a antropomorfné motívy. Článok nájdete TU. Moje očakávania boli rovnaké t.j. že sa môžem pokochať krásnymi kúskami, ale aj sa niečo dozviem. Hlavne ma zaujímalo odkiaľ jednotlivé kúsky pochádzajú, možno aj ich datovanie. Na tejto výstave presné info o lokalizácii a datovaní nenájdete, ale brožúrku, ktorú som dostala pri vstupe prezrádza veľa zaujímavých informácii o rastlinnej ornamentike, ktoré len tak niekde nenájdete. Samozrejme koľko ľudí, toľko očakávaní. Výstava je krásna a určite vám odporúčam navštíviť ju ... a popri tom sa pokochajte aj našou krásnou Banskou Bystricou, a TU sa dočítate zopár info práve o BB. Inšpirujte sa.

Ocitli sme sa na okraji lesa, kde práve jeden strom zakvitol. Dokonca na čistinke začínajú rásť prvé jahody. Tie sú vyšité a tak prenesené aj na sukňu a zásteru. (toto si nie som istá či patrí k prvej zástere, či je to zástera alebo predná sukňa, alebo ten text patrí k týmto sukniam - nie je to tu uvedené ehm.). Vychutnajte si pohľad na kvety, lístky a halúzky na látkach sukní či výšivkách.

Funkcia ornamentu môže byť nielen ozdobná, účelová a symbolická, pričom všetky tri funkcie môžu jestvovať spolu. Na našej výstave sa sústreďujeme na ozdobnú funkciu zachytenú v rastlinných motívovch. Okrem populárnych tulipánov, granátových jabĺk a ruží sa v slovenskej ornamentike môžu vyskytovať aj tieto rastliny:

nechtík - symbolizuje trvácnosť

rozmarín - symbol lásky a vernosti, ľudovo aj morská rosa. Používal sa počas svadobných obradov

fialka - ľudovo nazývaná macoška. Je symbolom skromnosti, pokory a trpezlivosti

vinič - prisudzovala sa mu schopnosť zlepšovať krvný obeh, je využívaný v ľudovom liečiteľstve

sedmokráska - spájaná s čistotou a nevinnosťou. Je to malá liečivá trvácna rastlina, ktorá robí pleť krásnou. Sedmokráska na odeve má privolávať lásku.

ibištek - v minulosti sa hojne pestoval v záhradách. Silný čaj z neho údajne vyvolával silnú vášeň

jablko - symbol nesmrteľnosti. Bolo používané pri kúzlach lásky

jahody - ovocie lásky a šťastia. Pomáha najmä tehotným ženám a prináša úľavu v tehotenstve

makové kvety - rivolávajú lásku a bohatstvo

Nemáte pocit, že ste v obchode, kde si stačí len vybrať oplecko podľa gusta, zaplatiť a nosiť ho po celý život? Tieto patrili mladých ženám v plnom rozkvete krásy a sily. Staršie ženy zvykli nosiť tmavšie farby. Náš etnografický fond obsahuje množstvo opleciek - rukávcov z regiónov Horehron, Podpoľanie, Hont či Novohrad, na ktorých dominujú rastlinné a florálne motívy. Oplecká boli vyšívané viacerými technikami, dominuje krížiková technika, nájdete však aj oplecká zdobené krivou ihlou či tzv. bielym šitím.

Rozkvitnutú prírodu nájdeme aj na svadobných truhliciach. Všimnite si motívy rozkvitnutej kytice tulipánov, rajských jabĺk, ruže s ostrými lupeňmi. tento motív a skrýva aj na bočných stenách truhlíc. Aj keď v našich záhradách má tulipán svoje miesto, málokto vie, že sa k nám dostal cez Holandsko z Blízkeho východu. Napríklad Turci pestovali tulipány v okrasných záhradách a tulipánový motív sa preniesol aj do ich hmotnej kultúry. Tulipán sa postupne začlenil ako ornamentálny motív aj do holandskej keramiky a čipky a to už bol krok od toho aby obohatil aj našu výzdobu.

O ovčej vlne sa hovorí, že v zime hreje a v lete chladí. kožúšky boli veľmi drahé odevné súčiastky, preto ich malí ľudia zväčša dostávali na svadbu do daru. Často si ich chudobnejšie dievčatá aj požičiavali. Kožuchy sa vyrábali zo starostlivo vybranej ovčej kože, farbili, šili a potom vyšívali. Najstaršie zachované kožúšky a kožuchy boli biele nefarbené. Nemáte pri pohľade na tieto kožúšky pocit, že ste v prírode a nie v múzeu?

Pozeráte sa na unikátnu a zriedkavú keramiku z hontianskej obce Beluj. Krčahy a džbány sú charakteristické veľkoplošným dekorom s rytými kontúrami jednotlivých motívov. Kvalitnú hlinu získavali hrnčiari z Beluje na úbočiach Sitna. Unikátne zdobenie zas robili engobami - farebnými zemitými hlinkami. Geometrické motívy ako vlnovky a šikmé čiary sa maľovali, rastlinné ornamenty sa ryli - "rajsovali", bodky vypichovali a potom farbili. Pokochať sa môžete rôznymi štylizovanými ružami, tulipány, v istom časovom rozpätí aj granátovými jabĺčkami, lístkami či konárikmi.

Prešli sme do ružovej záhrady, pretože na týchto stánkach je ruží požehnane. Stánka obopína hruď ženy. Tieto naše sú zdobené rôznymi štylizovanými kvetmi a chceli by sme vás upozorniť hlavne na ruže. Sú to nádherné kvety hrajúce rôznymi farbami s intenzívnou vôňou. Boli obľúbené už v antickom Grécku a Ríme. Naši predkovia vnímali ružu ako symbol lásky a krásy. V ľudovej ornamentike ju nájdeme zastúpenú v geometrizovanej podobe ružice, rozety. Ruža mohla byť silno štylizovaná, ale aj realisticky zobrazená.

Spomínate si na to, čo ste si prečítali o ružiach? Na tomto kroji ich nájdete nespočetné množstvo. Pozorne si prezrite čepeic zložený zo štyroch častí či sukňu - cirkasku. Biela zástera sa volá slávnostná šata a je vyrobená z bieleho tylu alebo jemného priesvitného plátna. Je vyšitá bielou dierkovanou výšivkou. Pod ňou presvitá úzka sukňa - fjertuch, kde sú opäť vyšité ruže, nezábudky a iné kvety. Podobný kroj ako v Sebechleboch sa nosil aj v Hontianskych Nemciach, Domaníkach či Dolných Rykynčiciach.