Dopracovali sme sa k poslednému dňu a poslednému príspevku z Francúzska. Posledný deň sme zavítali do Monaka. Nevedeli sme presne, čo od Monaka očakávať. Mne sa s Monakom spájala krásna Grace, žiadne dane, luxusné obchody a Geisenovi :D Ešte v autobuse sme sa dozvedeli, že v Monaku by veľmi radi bývali asi všetci podnikatelia a bohatí ľudia, samozrejme kvôli nulovým daniam. Podmienky na získanie monackého občianstva sú však veľmi prísne. Okrem toho, že musíte rozprávať po francúzsky a musíte vlastniť nehnuteľnosť v Monaku, musíte tu žiť desať rokov. Potom môžete požiadať o občianstvo, o udelení ktorého rozhoduje knieža. Ten napríklad naposledy zo sedemsto žiadostí schválil iba štyri. Jednoducho musíte byť pre Monako prínos nedajú vám ho len tak lebo vlastníte jachty a ste bohatý. Tak ako pre rokom som vedela veľmi málo o Pompejách resp. som sa o ne nikdy podrobne nezaujímala, tak to teraz platilo o Monaku. Chcela som však vidieť cestu na ktorej mala autonehodu Grace, kde zomrela, ale akosi som sa na to zabudla opýtať pretože som bola očarená súkromnou zbierkou automobilov, krásnym palácam a rozkošnými uličkami plnými obchodov. Monako má okrem výškových domov, ktoré vznikajú hlavne kvôli tomu, že musíte vlastniť nehnuteľnosť ak chcete občianstvo (lebo pôda sa v Monaku nerozšíri, tak musia ísť do výšky), aj nádhernú architektúru napr. kostol kde mala Grace svadbu, opera a slávne kasíno, v ktorom môžete hrať iba ak nie ste z Monaka a ste vhodne oblečený :) Z každej strany bol nádherný výhľad na more, prístav aj celé kniežatstvo. Okrem zbierky automobilov sme boli aj v oceánografickom múzeu, kde ste mohli pohladkať žraloka, vidieť milión rýb a podmorský svet, prešli sme cez záhradu Grace, videli sme preteky cyklistov a pozreli sme si kde sa koná veľká cena Monaka. Nádhera. Monako bolo malé a čarovné.
Nikon 1 J4