... celý deň bolo oblačno, konečne som si zobrala so sebou Nikon D7200, ktorý som dostala na vyskúšanie s objektívom 18-140 mm (parááááda na cestovanie, ale je poriadne ťažký) a mala som v pláne fotiť po práci rozkvitnutú prírodu. Odbilo päť hodín, topánky na opätku som vymenila za nízke, na plece som si dala foťák a natešená som išla fotiť. Ako náhle som vykročila z dverí začalo pršať, nevedela som čo mám skôr ratovať, požičaný foťák alebo široké palazzo nohavice, ktoré boli dva milimetre nad mokrou zemou. Vbehla som do galantérie a v domnienke, že dážď prestane, som si vyberala gombíky na nový trenchcoat. Samozrejme pršať neprestávalo, ale stále som mala taký zvláštny pocit, že mám ísť, aj napriek nevhodným topánkam a nohaviciam, pešo cez mesto a foťák som si nebrala nadarmo. Pršať pomaly prestávalo a zrazu predo mnou štyri krásne magnólie plné fialovo-ružových kvetín. Neverila som vlastným očiam prestalo úplne pršať a ja som mohla veselo fotiť z každej strany. Dofotila som a spustilo sa druhé kolo dažďa, bolo to naozaj zvláštne :). Skryla som sa v Kapitulskej (Banskobystričania vedia) a tam stála magnólia číslo päť. Nádherné stovky kvetín, no bola som v siedmom nebi. Toto druhé kolo dažďa ma obmedzovalo na fotenie pod strechou, ale to mi neprekážalo aj odtiaľ som mala čo fotiť. O siedmej večer som do mesta išla opäť, lebo pracovná večera, a príroda ponúkla opäť malý zázrak, ktorý sa mi síce nepodarilo odfotiť, lebo som bola v autobuse, ale bol to čarovný západ slnka. Mraky sa rozostúpili a v strede žiarivé oranžové obrovské slnko, ktorého lúče svietili poza mrakov a vytvárali krásne divadlo na oblohe ... no waw ... nie nadarmo sa hovorí, že všetko zlé je na niečo dobré alebo po každej búrke vyjde slnko ... stačí sa pozerať na krásne veci a hlavne pozitívne ;) výsledok na fotkách. Btw. s objektívom Nikkor 18-140mm f/3.5-5.6 som dokázala z jedného miesta odfotiť celý rozkvitnutý strom, ale aj urobiť si detailný záber jedného kvetu.
