Quantcast
Channel: Mademoiselle IVA by Ivana Klepáčová
Viewing all 1532 articles
Browse latest View live

DIY: vyrobte si perličkovú sponku do vlasov // pearl hair clips - hair trend for SS2019

$
0
0
Medzi veľký hit v oblasti vlasových doplnkov patria sponky do vlasov, ktoré sú ozdobené perličkami. Všimli ste si to? Videla som ich všade od časopisov, cez bižutérie až po bežné reťazce medzi doplnkami. Som milovníčkou perličiek a tento trend sa mi nesmierne zapáčil. Vedela som, že to nebude náročné na výrobu z pomôcok, ktoré mám doma a bude to oveľa lacnejšie. Samozrejme ak doma nemáte kreatívne pomôcky, tak je možné, že kúpiť hotovú sponku bude lacnejšie. V tomto článku sa dočítate ako si vyrobiť perličkovú sponku do vlasov, čo všetko na to budete potrebovať a samozrejme nechýba foto postup a časom aj video postup. Inšpirujte sa.




<<<VIAC DIY>>>
Potrebujeme:
  • sponku - z detstva ich poznám pod názvom "pukačka" 
  • perličky - polovičky nie celé
  • lepidlo na plast (kanagon alebo E6000, ktoré je špeciálne na bižutériu)
  • pomôcky - pinzeta, špajdla, podložka

Postup:
Ako prvé si očistíme sponku. Povrch by mal byť hladký, bez farby, pretože ak je sponka nafarbená nekvalitnou farbou, môže sa pri lepení farba odlúpnuť a nebude držať t.j. uistite sa, že sponka nie je nijako farbená, prípadne ju trošku očistite brúsnym papierom. Inak si vyberajte strieborné alebo čierne. Sponku odmastite, ide len o to, aby vám držalo lepidlo a nerobili ste celú prácu zbytočne. Môžete použiť prostriedok na umývanie riadu alebo vlhčené utierky, prípadne handričku napustenú alkoholom (najčastejšie je v podobe handričiek na čistenie displeja). 
Potom si rozložte podložku, aby ste si nezalepili všetko okolo a hlavne neprilepili sponku napríklad o stôl. Lepidlo môžete aplikovať priamo z tuby na sponku alebo si pomôcť špajdlou a tak rozotrieť. Dosť to závisí od hustoty lepidla. Napríklad E6000, ktoré používam ja, je husté a dá sa aplikovať priamo z tuby. Lepidlo aplikujte iba na jednu časť, aby vám nezaschlo, kým sa dostanete na koniec. Potom už iba podľa svojho vkusu aplikujte polovičky perličiek na sponku. Veľké, malé, na striedačku, je to na vás :). Snažte sa pokryť celú plochu tak, aby nebolo vidno sponku. Vôbec neodporúčam tavné lepidlo, pretože "pukačka" sa musí dosť ohýbať pri každom zapínaní, a perličky vám opadajú.

Všetky pomôcky som mala doma. Perličky som mala pribalené v nejakom časopise ak sa nemýlim, alebo som ich mala pribalené v balíčku, už presne neviem. Zisťovala som však cenu. V panta rhei stoja okolo 2,53 EUR a na je ich tam 72 ks. Z tohto množstva som ozdobila dve sponky, ktoré sú dlhé 6,5 cm a široké 1-1,5 cm. Perličky však môžete nájsť aj na starých sponkách, nenosenom oblečení alebo na starej bižutérii. Hotové sponky som videla od 3 - 108 EUR :) záleží od značky. Sponky som takisto mala doma. Nosila som ich straaaaaaašne dávno, ešte keď som si "ofinu" vypínala dozadu a mala takú vlnu.  
Prajem príjemné tvorenie.


 

******
Našu originálnu tvorbu nájdete v záložke >>> ŠITIE
Ďalšie DIY projekty nájdete v záložke >>> DIY
Kontakt na mňa v časti >>> KONTAKT

******


dm days of beauty // #neverstopchanging

$
0
0
Pod #neverstopchanging sa ukrýva posolstvo novej kampane  DAYS of BEAUTY dm drogerie markt. Odteraz sa každý deň ponesie v inom looku. Pretože krása ani móda nepoznajú hranice. Nebojte sa skúšať netradičné štýly líčenia, výrazné účesy alebo ukázať svoju prirodzenú ženskosť. Nejde o to, urobiť zo seba niekoho iného, ale práve naopak. Všetko naokolo sa mení, tak prečo by sme mali zostávať stále rovnaké? Veď predsa môžeme byť každý deň iné a krásne. Zmenu prináša aj iný uhol pohľadu. Nebojte sa preto experimentovať, vyniknúť, zaujať. Najdôležitejšie však je, aby ste sa cítili prirodzene a bola sama so sebou spokojná. Byť jedinečná je potom skutočne zábava. Článok je sponzorovaný.

V súvislosti s touto kampaňou dm oslovila troch poradcov, ktorí vám na stránkach dm Slovensko poskytujú cenné informácie. Medzi troch poradcov patrí Influencerka Beth.Sal, make-up artistka a stylistka Barbora Yurkovic a módny návrhár Fero Mikloško, ktorí sa s vami podelia o svoje skúsenosti. Na youtube dm Slovensko nájdete aj viacero videí venovaných tejto kampani. Okrem toho, vo vybraných predajniach budú k dispozícii skúsené poradkyne, ktoré vám poradia s líčením a podobne a navyše sa môžete nechať zadarmo nalíčiť priamo v predajni a tak objaviť to pravé pre vás. V predajni v Banskej Bystrici som zatiaľ poradkyne nevidela. 

K tejto kampani sme v rámci spolupráce dostali dva parádne balíčky Days of Beauty plné úžasných vecí. Jeden balíček je pre mňa a druhý pre vás, mojich čitateľov a sledovateľov. Na instagrame som sa vás pýtala, či by ste chceli vyhrať jeden balíček alebo by ste chceli vyhrať viacerí a viackrát. Odhlasovali ste si menšie súťaže a už druhápráve prebieha na instagrame. Budú ešte dve :)

Čo som našla v balíčku a mohla otestovať? Otestovala som približne polovicu kozmetiky, pretože niektoré produkty nepoužívam. Testovala som olej na vlasy, sprej na vlasy, ktorý vlasy chráni pred teplom, špongie na nanášanie make-upu, masku na pleť LVLY, masku na ruky. Očné tiene žiaľ nemôžem používať a o tie práve súťažime, takisto si nefarbím vlasy, súťaž o banánovú sadu už skončila a takisto budú v súťaži aj magnetické mihalnice a ešte niekoľko produktov. Verím, že vás potešia.

Najviac sa mi páčia masky, ktoré ma nútia byť aspoň chvíľu v kľude :). Jednu si dám na tvár a druhú na ruky a iba ležím. Pri mojej hyperaktivite je to trošku výzva, ale učím sa oddychovať (už niekoľko rokov). Špongie na make-up sú malinké a super na očné okolie. Olej na vlasy aj ochranný sprej sú super a používam ich už dlhšie. Veľmi sa mi páči napríklad aj fixačný púder 

Ktoré produkty ste otestovali vy? Používate niektoré? Podeľte sa s nami o vaše poznatky a skúsenosti.
*sponzorovaný článok dm drogerie markt Slovensko


 

******
Našu originálnu tvorbu nájdete v záložke >>> ŠITIE
Ďalšie DIY projekty nájdete v záložke >>> DIY
Kontakt na mňa v časti >>> KONTAKT

******

Tallinn, stredoveká rozprávka // Tallinn, Eesti

$
0
0

Druhý deň okruhu po Pobaltí sme sa z Vilniusu presunuli do hlavného mesta Estónska, do Tallinnu. Keď si túto trasu zadáte do internetového vyhľadávača zistíte, že je to poriadne ďaleko. V autobuse sme boli asi 8 hodín a na prehliadku mesta sme sa dostali okolo tretej-štvrtej poobede. Vedela som o tom, takže pre mňa to nebolo žiadne prekvapenie. Pustila som si dva filmy, prečítala polovicu knihy a cesta mi ubehla ani neviem ako. Najprv sme si pozreli palácový komplex Kadriorg a potom aj centrum mesta, ktoré je považované za "stredovekú rozprávku". V článku sa dočítate nielen o mojich cestovateľských zážitkoch a postrehoch, ale aj o zaujímavostiach o Kadriorge a Tallinne. Inšpirujte sa na ďalšie svoje výlety.




Po približne 8 hodinách cesty sme z autobusu vystúpili. Prvá zastávka bol palácový komplex Kadriorg, na ktorý som sa nesmierne tešila. Hrozilo, že tam nepôjdeme, pretože opravujú diaľnicu resp. hlavnú cestu a nevedeli sme sa dostať na druhú stranu. Bol to čistý chaos. Nakoniec sme našli cestu pomedzi závory a dočasné obchádzky. Nedostali sme sa však nedostali na breh fínskeho zálivu k soche Rusalky. Socha Rusalky, malej morskej víly, stojí na brehu mora v štvrti Kadriorg a pozerá do dialky. Vyzerá 177 námorníkov ruskej lodi Rusalka, ktorá sa potopila vo Fínskom zálive v roku 1893 a všetci zahynuli. Tento pamätník vytvoril estónsky sochár Amandus Adamson v roku 1902, rok potom ako uviedol Antonín Dvořák operu Rusalka, ktorou sa preslávil. Rusalka je morská víla slovanskej mytológie a socha svedčí o ruskom vplyve v tomto meste. Je tu aj palác Kataríny prvej, po ktorej dostala táto štvrť pomenovanie. Palác tu nechal postaviť Peter Veľký svojej druhej manželke Kataríne. Palác bol nádherný z jednej aj z druhej strany, záhrady boli takisto veľmi pekné. Bol však zatvorený a dnu sme neboli. Záhrada sa práve prebúdzala a práve sa iba vysádzali kvetiny. Nižšie ružová budova je prezidentský palác z roku 1938 v historizujúcom štýle inšpirovaný štýlom zámku. Zámok je neskoro barokový až rano-klasicistický z roku 1718, navrhol ho Talian Nicola Michetti. V súčasnosti je v zámku múzeum umenia. Záhrada je vo francúzskom štýle a park je v anglickom štýle. Taký mix ako celé Pobaltie :).
Ešte chcem podotknúť, že bola zima :). Toto miesto malo byť najteplejšie zo všetkých kde sme boli, ale stále sme boli odkázaní na jesenné bundy, teplé ponožky a mikinu. Čiapku som už nemusela mať, ale členkové ponožky som si vymenila za normálne :) Ak sem pôjdete, tak myslite na to, že je tu počasie posunuté cca o mesiac dozadu (aj keď teraz neviem ako sa na to pozerať, je máj a sneží ehm), tieto info o mesačnom posune máme od sprievodkyne, nevymyslela som si to. Mesto je vraj na úrovni St.Petersburgu. V lete tu slnko zapadá až niekedy pred polnocou a v zime ho takmer nevidno. Btw. vedeli ste, že po estónsky sa píše resp. ak sa má niečo vysloviť s dĺžňom, tak je to písmenko 2x napr. Tallinn :). Tallinn si zachoval veľa zo svojho stredovekého charakteru a preto je dnes delené na horné a dolné mesto. Mestá boli od seba oddelené múrom. V hornom meste sedela šlachtická elita, dnes je sídlom estonskej vlády a parlamentu, a v dolnom meste žili kupci a remeselníci a mesto sa volalo Reval. V tejto časti sú aj opustené továrne a pozostatky komínov a podobne. Ak sa rozhodnete vychutnať si západ slnka, ktorý je mimochodom naozaj nádhernýýýý, my sme ho pozorovali z nepoužívaného móla, tak si dajte pozor na alkohol. Ten je povolený len do 22:00, potom je zakázaný. Btw. Fínovia sú zodpovední až za 35% percent konzumu alkoholu v Estónsku. Jazdia sem na alkoholické výlety, pretože je to tu lacnejšie. My sme na trajekte ďalší deň na ceste do Fínska stretli nie jednu skupinku opitých Fínov, naozaj. 
V hornom meste je niekoľko zaujímavých budov. Nachádza sa tu najvyššia veža mestského opevnenia Dlhý Hermann, ktoré sa napájalo na niekdajší palác Kataríny II., v ktorom dnes sídli estónsky parlament. Protipólom  opevnenia je Tučná Margareta v dolnom meste, cez ktorú sme do mesta vchádzali. Boli to vlastne predstavy Estóncov ako má vyzerať poriadny chlap a žena ehm. Oproti parlamentu je ortodoxná katedrála Alexandra  Nevského.  Estónci brali tento kostol vždy ako dôkaz ruskej nadvlády a neskôr komunistického režimu. Po osamostatnení Estónska sa ozvali dokonca aj hlasy žiadajúce zbúranie tejto katedrály, ale katedrála stojí a dnes je útočiskom Rusov žijúcich v Taline, ktorých tvorí až 44% obyvateľstva. Tallinnská evangelická katedrála - Dóm - nie je najvyšší kostol v meste. zdroj

V hornom meste je niekoľko vyhliadkových terás s úžasným výhľadom na staré mesto, prístav a na more aj na modernú výstavbu. V hornom meste sa však večer nežije, život sa presúva do dolného mesta. Dolné staré mesto vyzerá ako skanzem. Nové opravené hradby a červené strechy na vežiach vidno z ďaleka. Domy sú v rôznych architektonických štýloch, podľa kupcov ktorí v ňom bývali. Vysoké domy ako v Amsterdame zdobia pod strechou kladky s hákmi. Všade okolo sú reštaurácie, kaviarne a terasy. Za návštevu stojí aj budova Veľkej Gildy, kde je múzeum a vraj je zadarmo. My sme sa tam nedostali. Veľká Gilda združovala kupcov a bohatých ľudí. Malá Gilda združovala remeselníkov. Na radničnom námestí nájdete najstaršiu lekáreň z roku 1433, kde je takisto môzeum. Radnica na námestí je veľkou dominantou a nedá sa sa ju nevšimnúť. Navštívili sme niekoľko kostolov a nešla som sa vynadívať krásou interiérua j exteriéru. Bolo tu krásne, mesto mi prišlo trošku ako bludisko, na verejné wc zabudnite, našli sme iba jedno, také to, ktoré sa samé čistí a nevedela som z neho ísť von, bolo to miestami až strašidelné. V obchodoch išlo všetko pomaly a nikoho netrápil dlhý rad ľudí, ktorí chcú zaplatiť. Nevieš čítať na samoobslužnej pokladni (tých tam bolo plno) tak čakaj v rade drahá. Bola som z toho trošku nervózna, lebo som bola strašne hladná. Potom sme kdesi odbočili a ocitli sme sa zrazu pod starým mestom. Nevadí aspoň som objavila nové miesta. Nakoniec som si všimla západ slnka a tak sme utekali na staré nevyužívané mólo a urobili sme pár fotiek. Utekali sme lebo sme mali iba 10 minút do odchodu autobusu. Západ bol nádherný. Na tomto móle sa vraj stretávajú mladí, ktorí tu pijú a počúvajú hudbu a tak. Super! Mladých tam bolo požehnane a bola tam super atmoška.  Tallinn bol krásny, určite si nechajte na mesto aj celý deň nie iba pár hodín ako sme mali my. Isto sa tam dá super "zablúdiť" a objaviť veľa pekného, vychutnať si atmosféru na námestí a dať si niečo chutné.
foto: Ivana Klepáčová


 

******
Našu originálnu tvorbu nájdete v záložke >>> ŠITIE
Ďalšie DIY projekty nájdete v záložke >>> DIY
Kontakt na mňa v časti >>> KONTAKT

******

refashion: červená nohavicová sukňa // red culottes from midi skirt

$
0
0
Červenú sukňu mám vo svojom šatníku už niekoľko rokov. Je z úžasného materiálu a bolo mi veľmi ľúto len tak ju posunúť ďalej. Pár krát som to urobila, ale sukňa nikomu nesadla. Mala dosť špecifický strih s vysokým a širokým pásom až tesne pod prsia. Dĺžka sukni bola takisto skvelá. Rozhodla som sa, že ju jednoducho prešijem. Prvý plán bol ušiť z nej sukňu, resp. iba upraviť pás na klasický cca 4cm no potom som to prekonzultovala s mamou a zhodli sme sa na tom, že sukní a šiat už mám dosť. Vymysleli sme nohavice a pustili sa do práce. Inšpirujte sa.




Ako prvé som opäť sukňu vypárala. Táto činnosť ma neskutočne ukľudňuje, vtedy sa plne sústredím len na to, aby som vypárala všetky nitky a látku nepretrhla. Trvalo to asi hodinu. Potom som si látku vyžehlila (nafotila haha) a odovzdala mame.

Mama urobila strih a voilá o pár hodín boli nohavice na svete. Tento refashion projekt nebol až tak náročný, pretože sme nechali dĺžku taká ako bola na sukni. Dobre nebolo to úplne easy, ale oveľa jednoduchšie ako prešívať sako. 
Z nohavíc sa teším, sú také funny a už nech je teplo aby som ich mohla nosiť. 



 

******
Našu originálnu tvorbu nájdete v záložke >>> ŠITIE
Ďalšie DIY projekty nájdete v záložke >>> DIY
Kontakt na mňa v časti >>> KONTAKT

******

čo čítam: Chatrč // Dary nedokonaslosti // Dary cestovateľa v čase

$
0
0
Ďalšie tri knihy, ktoré som čítala už dávnejšie, ale rada na ne spomínam sú: Dary cestovateľa v čase, Dary nedokonalosti a Chatrč. Všetky knihy sú tak trošku motivačné, ale nie je to nič také, že napíšeme si tridsať motivačných citátov a bodka. Knihy vás nútia zamyslieť sa hlavne nad sebou. Lebo zmeniť dokážete iba seba, svoje konanie, svoje zmýšľanie, postoj, nedokážete zmeniť druhého človeka aj keby ste čo robili.  Knihy Dary cestovateľa v čase a Dary nedokonalosti sú rovnako hrubé a vyzerajú takmer rovnako. Čítala som ich v poradí, v ktorom sú uvedené, ale vy si môžete zvoliť aké chcete, nenadväzujú na seba. Inšpirujte sa.



Kniha “Dary cestovateľa v čase” s podtitulom “Sedem rozhodnutí, ktoré určujú osobný úspech” je ten typ knihy, ktorú keď začnete čítať aj o polnoci, tak ju nebudete chcieť zatvoriť. Po každej prečítanej kapitole som si povedala, že už je čas ísť spať, ale potom som opäť zapla svetlo. Chcela som vedieť čo sa stane v ďalšej kapitole, čo cestovateľ zažije. Andy Andrews prináša posolstvo o úspechu inšpirujúcim a hlavne zábavným a pútavým spôsobom. “Dary cestovateľa sú extrémne mocné.” Theresa Reagan “Je zriedkavé naďabiť na knihu, v ktorej si vychutnávate každú stránku a keď sa blížite ku koncu, čítate čoraz pomalšie, pretože ju nechcete odložiť.” Scott Jeffrey ... aj tieto slová ma presvedčili o tom, že si túto knihu mám prečítať. A je naozaj super, neuveriteľne pútavá a občas som mala pocit, že som v čase cestoval spolu s hlavným hrdinom. Ak však nemáte v láske motivačnú literatúru, tak siahnite radšej po inej knihe. Táto vám, ale otvorí oči a vráti späť na zem z pomyselného "všetko je na dve veci". "Kniha Dary cestovateľa v čase rozpráva moderným jazykom poučný príbeh o moci slobodnej voľby a prezrádza, aké postoje ovplyvňujú to, či človek dosiahne úspech alebo zlyhá. Je to skutočne zaujímavo a záhadne písaná kniha, v ktorej hlavný hrdina počas svojho putovania medzi úspechom a neúspechom stretne veľa múdrych ľudí. Abraham Lincoln, Anna Franková či kráľ Šalamún - a ešte mnohí iní, Davida učia nezabudnuteľné životné lekcie. Prv, než sa jeho úžasná cesta skončí, David odhalí sedem tajomstiev pre úspešný život a dostane druhú šancu na plnohodnotný život - bez ohľadu na to, aké prekážky a problémy sa mu postavia do cesty."
Dary nedokonalosti. "Táto dôležitá kniha vás sprevádza na ceste, ktorá vedie zo života v rozpoložení: „Čo si o mne druhí ľudia pomyslia?“ do života: „Som dostatočne dobrý.“ Brownová má jedinečnú schopnosť spojiť vedecký výskum s úprimným a zábavným rozprávaním príhod, a tak sa Dary nedokonalosti neponášajú na typickú knihu, ale skôr na dlhý a veľmi povzbudzujúci rozhovor s múdrym priateľom, ktorý vás obdarí súcitom a radami." Rozhodne si ju prečítajte. Uvedomíte si, že vôbec nezáleží na tom kto si o vás čo myslí, a môžete sa na to úplne vykašľať. Nikdy nebudete pre niekoho dostatočne dobrý resp. dokonalý a existuje vôbec dokonalosť? Každý vám odpovie inú "definíciu". Určite odporúčam.
The shack alebo po slovensky CHATRČ, kniha, ktorú som dostala dodatočne k narodeninám. Prečítala som si “20 miliónov predaných výtlačkov” hovorím si wow. Potom som pokračovala na obsah a moje nadšenie razom zmizlo. Téma “viera v boha” je pre mňa cudzia a nevidela som dôvod, prečo by som o tom mala čítať. Keďže ma to trápilo a nerozumela som tomu, prebehlo radšej rýchle vyjasnenie s ľuďmi od ktorých som knihu dostala, aby nemali príliš vysoké očakávania, že ma to nejako zmení. Aby neboli sklamaní, ale ujasnili sme si, že to vôbec tak nemysleli a mám si ju prečítať. Ukľudnilo ma to a začala som čítať. Nevedela som prestať čítať a chcela som si zobrať aj dovolenku, len aby som vedela ako to skončí, čo sa ďalej stane a nestane. Par krát som sa dokonca prichytila pri tom ako som preskakovala slová, len aby som vedela koniec a mala som na seba nervy, že neviem čítať rýchlejšie. Kniha je skvelá, vraj skutočný príbeh, čo ma ešte aj teraz trošku desí, v podstate ma utvrdila, že nie som vôbec divná, moje zmýšľanie je ok, a otvorila mi oči nad rôznymi oblasťami života. O toho Boha tam ani tak nešlo. Odpustenie, skutočný zmysel života, je plná silných myšlienok, ktoré ma donútili zamyslieť sa. Nedá sa úplne presne opísať, čo sa v knihe dočítate, ale určite si ju prečítajte či ste veriaci alebo nie. Videla som aj filmové spracovanie, po dočítaní knihy, a trošku ma sklamal hmmm kniha bola oveľa lepšia. “Chatrč som čítala v čase, keď v mojom živote prichádzalo k dramatickým zmenám a tento príbeh mi ako vietor otvoril dvere do duše dokorám” Wynonna Judd, speváčka. Skutočný príbeh aj keď k neuvereniu.
Čítali ste niektorú z týchto kníh?
 

******
Našu originálnu tvorbu nájdete v záložke >>> ŠITIE
Ďalšie DIY projekty nájdete v záložke >>> DIY
Kontakt na mňa v časti >>> KONTAKT

******

modro-ružová plisovaná sukňa

$
0
0
Na plisované sukne mám slabosť. Vlastním ich niekoľko, niektoré mám zo sekáčov a veľmi veľa z výpredajov. Vo výpredajoch ich je vždy veľmi veľa a vo všetkých veľkostiach, ako keby nikoho nezaujímali. Je to však pre mňa znamenie, že v podobnej sukni stretnem málo žien. Tie sukne sú väčšinou vo výpredaji veľmi dlho bez povšimnutia. Mám podozrenie, že v ženách vzbudzuje eleganciu a nevedia si ju predstaviť nosiť s ničím iným ako s lodičkami. Taká plisovaná sukňa sa dá nosiť ale na mnoho spôsobov a na rôzne udalosti. Veľmi rada ich kombinujem s farebnými lodičkami na rôzne súkromné aj pracovné príležitosti a na bežné nosenie s bielymi plátenými teniskami a bavlneným bielym tričkom. V tomto outfite som skombinovala ružové lodičky a ružovú šifónovú blúzku a celý outfit som odľahčila riflovou bundou a doplnila slamenou kabelkou na retiazke.Vôbec sa nemusíte báť tenisiek, nechajte vyniknúť sukňu, nesnažte sa nasilu doladiť ju elegantnými kúskami. Keď sa v lodičkách necítite dobre alebo v nich neviete chodiť, tak ich nechajte doma. Obujte si baleríny alebo tenisky, inšpirujte sa outfitom so šedou sukňou alebo zelenou dlhou až po zem.. Túto štvorfarebnú krásku som objavila v mohito, úplne vzadu na vešiaku. Vedela som, že spolu odídeme, či mi bude dobrá alebo nie. Niektoré plisované a skladané sukne som si s pomocou maminy upravila, pozri článok TU a TU. Upravovať plisovanie je vždy makačka, ale tak ja sa rada potrápim. Napíšte mi aký je váš vzťah k plisovaným sukniam. Takisto ma zaujíma aj to, prečo ich nenosíte :). Btw. na fotke vyššie je na sukni zaujímavý odlesk, nie je špinavá ani zafarbená, mierne pofukoval vietor a v kombinácii so slnkom vytvorím takýto efekt.


sukňa: mohito; blúzka: Klepáčová (kontakt ukážka tvorby); kabelka: zara; lodičky, okuliare: vintage; 
photo by Janka Šípková - Janka Šípka photography 



 

******
Našu originálnu tvorbu nájdete v záložke >>> ŠITIE
Ďalšie DIY projekty nájdete v záložke >>> DIY
Kontakt na mňa v časti >>> KONTAKT

******

Paríž bez cestovky: #1 tipy, rady a moje postrehy - príručná batožina, pitná voda, bezpečnosť, kontroly, ako sa dohovoriť, metro

$
0
0

Nedávno som sa vrátila z 5 dňového zájazdu do Paríža. V Paríži som bola už tretí krát. Dostávam veľa otázok, či si myslím, že sa Paríž za tých 8 rokov veľmi zmenil, či je tam bezpečne, či odporúčam vycestovať a či sa vôbec dá cestovať iba s príručnou batožinou. Na všetky otázky je odpoveď "áno". Články o Paríži rozdelím do viacerých častí. V tomto prvom sa zameriam na tipy a rady ohľadom príručnej batožiny, ako prebiehali kontroly na letisku, dozviete sa, či sa oplatí nerešpektovať rozmery príručnej batožiny a povolené rozmery v pamiatkach. Kde všade a čo vám skontrolujú, ako ušetriť na vode a poplatkoch za toaletu a či sa naozaj nedorozumiete inak ako po francúzsky. Tieto info považujem za dôležité resp. ja som ich pred odchodom hľadala a niektoré nenašla. Poďme na to. Ak vás bude čokoľvek zaujímať, napíšte mi, rada odpoviem na vaše otázky.


//príručná batožina a duty free taška
Iba s príručnou batožinou som cestovala druhý krát. Ten prvý som veľmi neriešila, bola zima a všetko čo som potrebovala som mala na sebe. Teplú bundu, sveter a čižmy. Zhodou náhod to bol takisto Paríž. Cestovanie iba s príručnou batožinou veľa ľudí desí. Na internete nájdete kopu informácii ohľadom toho, čo si nemôžete zbaliť a tým vzniká zbytočný stres, pretože veľa vecí si môžete zobrať, len vám o nich nikto nepovie. Všetko sa dá zvládnuť, pretože ste nútení zobrať si naozaj iba nevyhnutné veci, nič viac, žiadne "ak náhodou budem potrebovať". Pri cestovaní s príručnou batožinou je potrebné a najdôležitejšie ísť na stránky leteckej spoločnosti, s ktorou cestujete, pozor nie letiska odkiaľ cestujete, a zistiť si maximálne rozmery príručnej batožiny a či môžete mať napríklad aj jednu menšiu tašku (kabelku, fototašku) v ruke, alebo je povolený iba jeden kus batožiny. So skúsenosti viem, že kontrolujú rozmery iba kufrov. Ešte som nevidela, že by kontrolovali ruksaky. Ja som cestovala zatiaľ vždy s ruksakom a nikdy nekontrolovali rozmery. Dávajte si pozor aj na kolieska kufra, tie sa takisto počítajú do rozmerov. Toto je najčastejšia chyba, ktorú som videla, že cestujúci merali kufor bez koliesok. Ide tam o to, že ak ho máte väčší, tak sa nezmestí do lietadla nad vaše hlavy a nesnažte sa ich ani oklamať, oni to robia už dlho. Veľkosť sa meria v takom kovovom ráme, ktorý má povolené rozmery, takže to neoklamete. Čo v prípade ak je kufor väčší? Žiaľ vám ho spoplatnia podľa cenníka a to nechcete. Ak máte veľa vecí v ruksaku a myslíte si, že je veľmi široký, existuje super trik. Takmer všade, resp. myslím si, že úplne na každom letisku, si môžete nakúpiť v duty free zone t.j. bez daní. Zakúpený tovar dostanete v taške, ktorá je špeciálne označená ako "duty free". Do tejto tašky si potom prehodíte pár kúskov z batožiny, tento trik môžete použiť aj keď nespĺňate váhu. Ale tú som naozaj nevidela nikdy kontrolovať pri príručnej batožine, skôr tie rozmery. Váhu vám ale skontrolujú pri podpalubnej batožine. Ja som veľmi triku s duty free taškou nerozumela a pochopila som až teraz. Duty free nákupy môžete robiť až do momentu ako sa dostanete pred gate, ešte pred kontrolou príručnej batožiny (je to tam, kde vám kontrolujú letenku z leteckej spoločnosti, za letiskovou kontrolou). Kontroly sa robia dve, jedna je letisková, tam vám kontrolujú tekutiny a elektroniku atď. a idete cez skener a druhá je priamo leteckej spoločnosti. Takže medzi týmito dvoma kontrolami máte možnosť nakúpiť v duty free zóne. Pri letiskovej kontrole vám batožinu nevážia ani nemerajú pri kontrole let.spoločnosti áno. Prvý krát sa mi stalo, že mi tašku zalepili a nemohla som ju otvoriť skôr ako v cieľovej destinácii. Tento krát som dostala nezalepenú tašku a mala som tak možnosť si do tašky prehodiť pár vecí. To som však nemusela robiť, lebo som mala naozaj minimum vecí. Ešte by som všetkých chcela upozorniť alebo poprosiť o empatický prístup a trošku ohľaduplnosti. V pravidlách je napísané, že do batožinového priestoru t.j. nad hlavu môže ísť iba veľká príručná batožina, nič iné. Ľudia si tam dávali aj druhú, povolenú ,menšiu batožinu a vetrovky. Bolo to maximálne neohľaduplné a ešte sa na mňa pozerali, že čo ako chcem, oni si tam dali veci, nemusia nič držať v rukách a ty ma netrápiš čo urobíš so svojim ruksakom. Ľudia si tam dávali rôzne darčekové papierové taštičky a podobne a ešte sa dobre že neurazili, keď im to letuška z tadiaľ dala preč, alebo im to niekto "pokrčil". Jajaj. Hore sa dáva iba príručná, tá väčšia, ostatné ako je v pokynoch, pod sedadlo alebo vedľa seba na sedadlo. 

//tekutiny v príručnej bazožine
Každá letecká spoločnosť dovoľuje prevoz maximálne 1 litra tekutín, rozdeleným do fľašiek v maximálnom množstve 100 ml. Nie je stanovený max.počet menších fľašiek t.j. môžete mať aj menšie, ale všetky dokopy môžu byť v max. množstve 1 liter. Toto ma desilo najviac, pretože sa tam započítava aj zubná pasta, gély, krémy a špirála na oči (myslím, že aj sprej). Tieto špeciálne fľaštičky kúpite v drogériách a už aj v tedi alebo flying tiger a podobne. Majú rôzne tvary a veľkosti, nájdete už aj s pumpičkou či kvapátkom. V drogérii sa dajú zakúpiť malý lak na vlasy aj zubná pasta. Je dôležité aby ste nemali fľaštičku s objemom 200 ml a vy si tam necháte iba 100 ml, to vám vyhodia. Fľaštičky musia byť max. 100ml. Pozor, plastové nie sklenené, už som videla v ponuke aj sklenené. Tekutiny musia byť zabalené v jednom zipovom t.j. taký ten sáčok, ktorý sa dá uzatvoriť, priesvitnom sáčku. Sáčky som kúpila v dm drogérii, sú určené do mrazničky, ale ja som ich využila takto. Stáli 1 EUR a je ich tam asi 10 ks. Cestou tam sme leteli z Viedne. Mám pocit, že tu až tak prísne kontroly neboli. Na kontrolu ste z ruksaku vyložili toto vrecko s tekutinami a elektorniku + ukážete letenku (tú vám budú kontrolovať asi na 3 miestach, tak odporúčam mať ju v ruke). Vo Viedni kontrolovali iba jednotlivé fľastičky, veľmi ich zaujal malý lak na vlasy, či majú max. 100 ml. Nikto nepočítal, či majú tekutiny dokopy 1 liter. Neodporúčam ale veľmi v tomto riskovať a dodržať 1liter. Tu ste si sáčky mohli zakúpiť,  to si nie som istá. V Paríži stála pri kontrole zamestnankyňa, ktorá rozdeľovala prázdne a plné fľastičky a sama ich ukladala do priesvitných sáčkov, ktoré boli zadarmo. Lebo cestou späť som mala niektoré tégliky už prázdne, ale nechala som to všetko pokope, ona mi to rozdelila. Bolo super, že nebola nervózna a robila to úplne bez stresu a v kľude. Takisto vo Viedni nikoho nezaujímalo čo mám vo foto taške, iba prešla skenerom pričom v Paríži ju otvorili a celý obsah vybrali von. Mala som dve taštičky v jednej kozmetiku a v druhej make-up. Keď som prišla domov uvedomila som si, že som tú s make-upom som vôbec nevyberala a nikto neriešil špirálu na oči. Baby, ak si chcete zobrať voňavku, tak si zoberte nejakú vzorku, alebo opäť kúpte takú mini nádobku na parfém, majú ju vo flying tiger, neberte si veľké balenie, úplne zbytočne zaberáte miesto na iné veci. Cestou späť som si kúpila ešte nejakú kozmetiku a tú som radšej rozdelila aj k bratom, ak by náhodou niekto počítal množstvo tekutín. Vo Viedni sa veľa ľudí aj vyzúvalo ale v Paríži sa nemuseli vyzúvať a ľudia, ktorých topánky boli mohutné alebo mali vysokú podrážku, prechádzali špeciálnym skenerom na topánky. Mne pípal opasok, tak som tým tiež prešla. Takže celkové množstvo tekutín som nevidela kontrolovať, možno to je automatické v skeneri neviem, ale jednotlivé fľaštičky prísne kontrolujú (či nie sú väčšie ako 100 ml).  Ak cestujete s deťmi alebo zdravotne postihnutými, môžete prevážať aj väčšie objemy - hlavne ak sa jedná o pitný režim a jedlo, lieky a podobne.

//lieky
Táto kategória bola pre mňa veľmi dôležitá. Mám lieky, ktoré beriem denne. Mám ich vo veľkom balení, takže so sebou nosím iba jednotlivé plastové pláty a nevedela som či ich takto môžem prenášať. Takisto ma deň pred odchodom seklo a potrebovala som ďalšie lieky a mastičky. Ako to je s liekmi? Tie sa nezapočítavajú do tekutín. Napríklad roztok na šošovky môžete mať aj väčší ako 100 ml a takisto aj mastičky a podobne. Nikto nekontroloval balenie, aké sú to lieky, nepadla ani jedna otázka a môžete ich mať toľko, koľko potrebujete. Samozrejme ak toho budete mať enormne veľa, môže to v nich vzbudiť otázky a budú si pýtať lekárske potvrdenie, že ich potrebujete tak veľa. Samozrejme preložené do angličtiny. Nikoho sa to ale nepýtali, ani som sa nikde nestretla s článkom, že ho niekedy od niekoho žiadali. Aby ste mali predstavu tak som mala so sebou asi 7 plastových plátov tabletiek, dve maste cca 200 ml a ešte na žalúdok kvapky, ale tie som si preliala do plastového obalu, nechcela som riskovať sklenenú fľašku. Tieto lieky ani nemusíte vyberať z ruksaku. Ešte mi napadlo, že ak si niečim nie ste istí, či môžete prenášať, ako napríklad my sme nevedeli, či kulma na vlasy je OK (je OK v pohode môžete) tak to zahrabte do batožiny a neupozorňujte na to zbytočne. Pokiaľ to nie je vyslovene napísané, že je to zakázané, tak by to malo byť povolené. Všetko ale samozrejme záleží od konkrétnych ľudí ako sa potom k tomu postavia. 

//fľaška na vodu a pitná voda v Paríži
Tento trik s fľaškou nás naučil môj brat. Ja bez vody, tak to je katastrofa. Za deň vypijem j 2,5 litra čistej vody a teraz som mala byť 4 hodiny bez vody. Brat ma ubezpečil, že cez kontrolu prejde prázdna fľaša. Doteraz som vždy "trpela" bez vody, pretože som si odmietala kupovať predraženú vodu na letisku. Potešila som sa, ale bola som skeptická. Pred letiskovou kontrolou sme videli smetný kôš s veľa fľaškami, ktoré neprešli. Ľudia, toľko plastu ste asi ešte nikdy nevideli. S malou dušičkou som prázdnu fľašu dala na pás a ona prešla. Potom som ešte kdesi čítala, že ak chcete aby vám prešla fľaška s vodou, tak ju máte naplniť úplne doplna, lebo na skeneri sa bude javiť ako prázdna t.j. buď prázdnu alebo úplne plnú, aby nebolo vidno ani jednu bublinku. Za letiskovou kontrolou si fľašu naplníte na wc alebo vo fontánke, ktorá je aj vo Viedni aj v Paríži na letisku. Pitná voda je všade, len treba nájsť kohútik. Ak nie je pitná, napríklad na eifelovke nie je, čo je pochopiteľné, tak je to tam označené ako preškrtnutý pohárik. Inak som zatiaľ všade pila vodu z kohútikov okrem Egypta. Žijem a nemala som žiadne problémy. V lietadle by vám vraj mali takisto napustiť vodu alebo na vyžiadanie dať napiť bez poplatku, ale nikdy som to neskúšala. V Paríži takisto neutrácajte za vodu z obchodu. Pitná voda je všade. Ja som objavila mapku "l´eau de Paris" a tam sú vyznačené všetky fontánky a miesta, kde si môžete nabrať vodu. Väčšinou sú okolo Seiny, kde chodia domáci športovať a behať alebo aj v parkoch a okolo pamiatok. Veľa ľudí o tom nevie a tým, že sú fontánky zelené, dosť splývajú so stromami. Nižšie fotky aj historických fontán aj tých moderných. Spomínam si, že prvé dva výlety do Paríža znamenali najväčšie výdavky na vodu. A ešte upozornenie, nekupujte si vodu od pouličných predajcov, oni predávajú vodu z vodovodu, aj keď sa vám bude zdať, že je to originál zabalená vody, choďte radšej do potravín. Ono tá voda je OK, len je predražená, stojí euro za pol litra ehm.



//toalety
Tak ako existuje mapa na pitnú vodu, tak existuje aj mapa na wc. Myslím, že v Paríži je 400 verejných wc a rovnaký počet je aj miest kde si môžete nabrať vodu. WC sú za poplatok cca 60 centov a sú samočistiace t.j. neodporúčam "klamať" systém a vchádzať dvaja za sebou, pretože ono to WC  sa celé čistí samé t.j. dovnútra je vháňaná voda. Jeden sprievodca nám rozprával, že na Silvestra to tak turisti urobili a boli celý mokrí a museli hľadať autobus aby sa mohli prezliecť. Bezplatné WC sú všade, kde sa platí poplatok za vstup t.j. múzea, zámky a podobne. Napríklad v Invalidovni je za poplatok 0,50 EUR pretože sa tam síce platí poplatok, ale v exteriéri sa dá prechádzať aj bez poplatku. Veľa toaliet je zmiešaných t.j. dámske a pánske v jednom, stretli sme sa s tým vo Versailles aj v Invalidovni. WC sú zadarmo všade tam, kde si platíte vstup, tak to využite, a takisto aj v reštauráciach a kaviarňach. 

//kontrola ruksaku a kabelky
Kde sa môžete stretnúť s touto kontrolou? Takmer všade. Kontrolovali nás pred vstupom do múzeí, do katakómb, do záhrad, do Invalidovni, do Sacre-Couer aj Versailles. Všade je uvedený presný rozmer batožiny, ktorý si môžete zobrať.  Ruksaky ale nemerali, brat mal trošku väčší. Osobne si myslím, že tam ide len o to, aby ste so sebou nenosili kufre. Choďte sa najprv ubytovať a potom spoznávajte Paríž. Prísne kontroly sú aj pri vstupe na Eiffelovku, neprejde vám nič sklenené, ostré, hlavne preto, že by ste sklenenú fľašu mohli zhodiť "zo srandy" dole. Síce neviem komu to napadne, ale aj takí sa nájdu. Skladací dáždnik nie je žiadny problém, ten si môžete zobrať a takisto nám prešli aj zapaľovače, to aj na letiskovej kontrole. Kontroly sú rýchle, ľahké nahliadnutie. Niekedy vás požiadajú aby ste si z ruksaku vytiahli sveter aby všetko pekne videli.


//francúzština vs. angličtina
Toto je druhý najväčší strašiak hneď po migrantoch, ktorý počúvam. "Dohovorím sa tam inak ako po francúzsky?" Dohovoríte sa anglicky. Boli to zábavné situácie, kedy mne veľmi po francúzsky nerozumeli a my sme im veľmi nerozumeli po anglicky. Boli sme na tom rovnako. Snažili sa však rukami nohami a nejako sme sa dohovorili. Najčastejšie sme hovorili anglicky. Keď som ukázala, že viem po francúzsky spustili na mňa vety takou rýchlosťou, že som sa rovno spýtala, či sa môžeme rozprávať po anglicky. S odpoveďou "nehovorím anglicky" sme sa nestretli. Čašníci veľmi neradi rozprávajú anglicky, to som si všimla, inde nebol problém. Keď sa budete chcieť rozprávať po anglicky, tak budú odmeraní, ale skúste sa vcítiť do ich kože, je to pre nich cudzí jazyk, tak ako pre vás francúzština, takže je to na mieste, aj oni sa obávajú, že vám nebudú rozumieť, alebo odpovedať. Takisto aj v automatoch je možnosť navoliť si angličtinu a aj v metre sú nápisy v angličtine a takisto aj hlásenie oznamov v metre je v angličtine, francúzštine a asi španielčine alebo taliančine. Brožúrky a mapky majú asi v 10 jazykoch. 



//metro
Posledný bod, ktorý v dnešnom článku spomeniem je cestovanie v metre a dopravných prostriedkoch po Paríži. Rozhodne odporúčam presúvať sa na nejakom dopravnom prostriedku prípadne bicykli alebo kolobežke. Kolobežiek je tam veľmi veľa a našli sme asi 10 rôznych poskytovateľov. Tým, že je Paríž rovina, tak aj elektrická kolobežka je OK. Cenu som si nezapamätala, ale isto existujú mapky aj na kolobežky. Na kolobežky a bicykle sú v Paríži samostatné pruhy, takže sa nemusíte obávať, ale samozrejme na niektorých križovatkách sa ocitnete v hustej premávke. My sme sa presúvali RER t.j. vlakmi a metrom. Potom sú ešte k dispozícii autobusy. Lístky sme si kupovali pred vstupom do metra resp. v metre, všade boli automaty alebo okienka, kde sa dali kúpiť. Lístok stojí 1,90 EUR, ale odporúčam kúpiť si balíček 10ks lístkov, ktorý sa volá "carnet".Takto bude lístok lacnejší a jeden bude stáť 1,40 EUR. Lístky na metro sa volajú ticket t+, ale dajú sa použiť aj na prestup napríklad na vlak. My sme to využili pri presune z letiska na hotel a potom na ceste domov na letisko. Tomuto som takisto nerozumela, čo to znamená, že na prestup máte 90 minút, ale nemôžete opustiť metro. Opäť som to pochopila. Pri prestupe na iné metro, čo je vždy označené, kde sa dá prestupovať a kde sa nedá prestupovať, musíte opustiť ako keby stanicu metra a prejsť dlhými podchodmi na ďalšiu stanicu, stále ste však v podchode a sledujete farebné značenie. Potom opäť musíte prejsť terminálom, kde si označíte ten istý lístok, ak by ste prešvihli 90 minút tak vás upozorní. Počíta sa to od označenia lístka t.j. cestovať môžete napríklad 80 minút, presuniete sa na ďalší spoj a označíte v 88 minúte od prvého označenia, tak je to OK. Najlepšie by pomohlo video, ale pravidlo je, že keď raz odídete z metra t.j. vyjdete hore schodmi na svetlo :) na ulicu, tak sa už s rovnakým lístkom dnu nedostanete. Ak neprejdete východom von na ulicu a budete stále v metre, môžete prestupovať medzi stanicami jednotlivých liniek do 90 minút. V metre je bezpečne, verte mi. Ľudia si idú svoje, čítajú knihy, časopisy, e-maily, počúvajú hudbu. Ono to tam len vyzerá tak zvláštne. Na každej stanici je názov zástavky a smer, ktorým ide. Každá stanica má dva smery, tak si na to dávajte pozor, aby ste sa neodviezli na druhý koniec ako ste chceli. Vždy môžete vystúpiť a prejsť na správny smer. Platí pravidlo, že v metre sa chodí alebo stojí na eskalátoroch vpravo. Vľavo idú tí, ktorí sa ponáhľajú t.j. nebráňte im v prechode, oni pracujú a nedovolenkujú. A je dosť možné, že si vás nevšimnú a zrazia, ale to sa stáva málokedy, ale odporúčam stáť vpravo. Ak si sadnete na sedačke v metre pri dverách, také čo sa sklápajú, nie sú pevné, tak tam môžete sedieť dovtedy, kým sa nenahromadí veľa ľudí. Keď nastupuje veľa ľudí, je potrebné postaviť sa a sedačku zložiť. Sledujte domácich a budete vedieť, kedy je čas postaviť sa. V RER t.j. vlakoch sme sa presúvali iba do Versailles a tam sme potrebovali špeciálny lístok za 7 EUR. Kúpili sme si ich v automate. To isté vlastne aj na letisko a späť. Vlaky sú pohodlné a opäť bezpečne, tu sme sa už stretli aj s kontrolou lístkov, pri pokutách sú nekompromisní, zástavky sú na digitálnej stene aj vám ich hovoria. Nestratíte sa. A ak áno, tak si to užite, hovorí sa, že Paríž si najlepšie užijete ak sa stratíte do uličky mimo ruchu turistov.


  • nad každými dverami vidíte, na ktorej ste zastávke a ktorá bude ďalšia + info, kde môžete prestúpiť
  • takto vyzerá časový rozpis autobusov 
lundi - pondelok
mardi - utorok
mercredi - streda 
jeudi - štvrtok
vendredi - piatok
samedi - sobota
dimanche - nedeľa




  •  Roissypole - to je miesto odkiaľ sa dostanete z letiska do centra a naopak - je to dosť veľké, RER je úplne vzadu to modré
  • značenie autobusov 




  • v metre sa chodí po pravej strane a po ľavej sa "uteká" t.j. chodia tí čo sa ponáhľajú
  • takto vyzerá stanica vo Versailles
  • označenie sortie t.j. východov, pamiatky t.j. Les Catacombes (vidíte tú farbu), označenie prestupu na iné metro to M + číslo a takisto aj na autobus na letisko - všetko je jasné a zruzumiteľné 




  • automaty na lístky - fialový je na karty , využívajú skôr domáci resp. kde je napísané navigo, tak to je automat na ich čipové karty, ostatné sú  označené TICKETS + na aký druh napr. M ako metro a podobne btw. ten šedo-krémový sa ovláda valčekom v strede nie na displeji, je to asi starší model, toto je super video ako na to
  • informácie, kde sa dajú kúpiť lístky, sú na každej stanici



 stanice metra - pred vstupom musíte prejsť cez terminál a po vstupe sa ocitnete rovno pri dráhach




  • dávajte pozor na aký smer nastúpite, stáva sa, že jeden má dva smery
  • časový rozpis RER ale je to zbytočné pozrite online
  • značenie východu na konkrétnu ulicu t.j. ak chcete ísť na r.du Commerce tak sledujte Sortie 1 

r. je rue - ulica
av. je avenue - ulica väčšia :)
bd je boulevard - ulica ešte väčšia :D




  • na tabuli vidíte kedy ide najbližší spoj a hneď ďalší + aktuálny čas
  • takto vyzerá vstup do metra
  • takto lavička v metre na ktorú sa iba oprie zadkom :) 


PARIS VISIT kartu sme nevyužili. Osobne si myslím, že je to trošku predražené. Áno, máte zľavu na vstup do všetkých múzeí, ale reálne sa v Paríži dajú stihnúť tak dve-tri múzea. Presúvate sa takisto hlavne peši, lebo chcete vidieť čo najviac a nechcete byť stál v metre. Na letisko potrebujete špeciálny lístok a takisto aj do Versailles, je to už ďalej ako 5 zóna. Zvážte si to. Je to však pohodlné, lebo nemusíte myslieť na to, či si budete mať kde kúpiť lístok na metro.



 

******
Našu originálnu tvorbu nájdete v záložke >>> ŠITIE
Ďalšie DIY projekty nájdete v záložke >>> DIY
Kontakt na mňa v časti >>> KONTAKT

******

sieťovka namiesto kabelky // správať sa ekologicky je niekedy výzva

$
0
0
V období, keď som mala asi 7-10 rokov, sa takéto sieťovky v našej domácnosti vyskytovali úplne bežne. Do jednej sa zmestil celý nákup, ovocie aj chlieb. Dnes by sme ju označili anglickým výrazom "never full".  Keď som ju objavila v regáloch dm drogerie, v modernejšom prevedení, povedala som si, že si ju kúpim. Vybrať som si mohla z troch farieb; prírodná (ako plátno), čierna a zeleno-modrá (petrolejová). Cena sa pohybuje okolo 8 EUR. Poviem vám, že takáto taška je moja záchrana vo veľa situáciach. Keď sa z jógy ponáhľam na autobus, jednoducho tam všetko nahádžem a utekám, keď robím neplánovaný väčší nákup alebo mi prídu naraz dva-tri balíky, všetko tam pohodlne odnesiem domov. Všetko sa do nej zmestí a naviac vyzerá veľmi pekne a dá sa oprať. Viete čo ma minule zarazilo? Chcela som si kúpiť croissant a hovorím si, že nepoužijem sáčok a jednoducho si ho dám do vlastného látkového vrecka. Btw. tie si môžete ušiť alebo takisto kúpiť v "déemke". Lenže ako to pečivo zobrať? Rukavicou, ktorá je vlastne to isté ako sáčok? Aký to má potom zmysel? Prečo tam nie sú kliešte? Stála som tam a rozmýšľala som ako si má človek zobrať pečivo bez toho aby som sa ho dotkla rukou?! Zamýšľali ste sa niekedy nad tým? Niektoré reťazce už majú papierové vrecká namiesto sáčkov, ale musíte použiť rukavicu, ktorá je vlastne sáčok. V zahraničí majú kliešte namiesto rukavíc. Snáď to príde aj k nám čoskoro. Niekedy je komplikované správať sa ekologicky. Podobné sieťovky som videla aj v reserved, ale za dvojnásobnú sumu ako v "déemke". Na pintereste a youtube som našla veľa postupov ako si sieťovku uštrikovať alebo vyrobiť zo starého trička. Taká taška, ale nie je až tak pevná, aby ste v nej odniesli nákup, ale na ľahšie veci poslúži. Nosíte sieťovky alebo bavlnené tašky? Nechcem zo seba robiť neviem čo, ale dnes mi príde už veľmi divné, ak si niekto v obchode pýta na nákup igelitku, vám nie? Ak si tašku zabudnem v kancelárii, jednoducho si nákup odnesiem v rukách, platí to aj o nákupe oblečenia, kde dávajú tašku zadarmo, tak ich stopnem. Ako ste na tom vy, vzdali ste sa už igelitiek a sáčkov? Priznám sa, že s tými sáčkami mi to ešte úplne nejde. Napríklad pri cestovaní som zatiaľ nenašla alternatívu pre sáčok na tekutiny, a ako ochranu na drogériu, aby sa v prípade neopatrného manipulovania s batožinou, nerozliala na oblečenie. Už mi pár krát zachránil oblečenie. Veľmi som obmedzila nákup kávy do jednorázových pohárov, takmer na minimum, na vodu mám vlastnú fľašu, ktorú so sebou všade nosím a často krát sa ma známy, kolegovia a rodina pýtajú, či si nosím so sebou všade vodku :D. Sú to vtipné situácie. Takisto som obmedzila veľa kozmetických produktov, ktoré som nahradila handmade. Napríklad píling robím z filtrovanej kávy, ktorá by mala skončiť v koši a vatové tampóny na odličovanie som zredukovala o 3/4. Ešte stále používam na odličovanie očí, lebo ich mám hrozne citlivé a znesiem iba jeden produkt, ale aj tieto tampóny strihám na polovicu. Zistila som, že drevený hrebeň zanecháva moje vlasy krásne lesklé a od kedy sa ním češem tak pozorujem, že vlasy vydržia dlhšie bez umytia, zaujímavé. Stále som si však nezvykla na drevenú zubnú kefku, uff tŕpnu mi zuby len keď o tom píšem. Takisto sa asi nevrátim k pláteným vreckovkám a zostanem pri papierových. Pomaly to pôjde. Ako ste na tom vy? Je pre vás táto téma aktuálna alebo (čomu neuverím) ju úplne ignorujete? Osobne si myslím, že sa vraciame do minulosti, čo sa týka obmedzovania plastov a jednorázových vecí ... a to je super.



sakoKlepáčová (kontakt ukážka tvorby); tenisky, tričko: reserved; šatka: zara; rifle: house; okuliare: c&a, sieťovka: dm
photo by Janka Šípková - Janka Šípka photography 



 

******
Našu originálnu tvorbu nájdete v záložke >>> ŠITIE
Ďalšie DIY projekty nájdete v záložke >>> DIY
Kontakt na mňa v časti >>> KONTAKT

******


DIY: vyšívaná bavlnená taška // vyšívanie krivou ihlou

$
0
0
Keď som bola odhodlaná vyšiť si bacúšsku zásteru a oplecko, tak mi každý hovoril, že si to mám nechať na jeseň/zimu. Že v lete sa nevyšívalo nikdy, vtedy sa pracovalo na poli. Samozrejme som si povedala, že ja budem vyšívať kedy sa mi zachce. Haha mali pravdu. Vyšívať v lete je nereálne. Láka ma to von, ehm nie na prácu v poli ako kedysi, ale na výlety, užívať si slnko, krásne počasie, letné šaty a možnosť ísť na limonádu a rozprávať sa vonku aj do desiatej večer. Mám už všetky potrebné rozmery na zásteru aj oplecko, už len zohnať správne plátno. Na zásteru už mám, len si nie som istá, či môžem použiť na oplecko iné a na zásteru iné. To má ale čas. Chcela som však trénovať, aby som nezabudla techniku a pri pohľade na moje bavlnené tašky som si povedala, že keď som na ne maľovala (pozri DIY), tak môžem skúsiť aj vyšívať. Postup ako sa mi darilo s výšivkou na bavlnenú tašku a aj samotný výsledok si môžete pozrieť v tomto článku. Inšpirujte sa.


Ako prvé som si vykreslila predlohu na hodvábny papier. Tento konkrétny sme dostali na kurze vyšívania krivou ihlou, ale veľký zdroj inšpirácie je aj knihy "Slovenská ľudová výšivka". Vzor sa mi páčil a vyzeral celkom jednoducho. Vybrala som si bavlnky a farebné kombinácie, ktoré sa mi páčili a pustila sa do vyšívania. Keď vyšívate krivou ihlou, existuje na to rám, pozri tento článok. Dievčatá mi však hovorili, že sa dá na hotové veci vyšívať aj bez rámu resp. bez toho aby som kúsok rozprávala a natiahla na rám. Stačí použiť kruh na vyšívanie a trošku sa potrápiť. Na moje prekvapenie to išlo super. Najprv som použila menší kruh a potom som našla väčší, na ktorý vyšívala ešte moja mama.

Potom som si vzor prekreslila na tašku. Existuje vraj fixka, ktorou si vzor vykreslíte na papier a potom ju žehličkou, teplom, prekreslíte na látku. Treba si dať ale pozor, aby ste vzor obkreslili zrkadlovo, lebo ho prikladáte na látku fixkou na látku. Verím, že mi rozumiete ako to myslím :) Fixku som si zatiaľ nekúpila, takže viem iba z druhej ruky, že to funguje super. Vzor som si obkreslila asi 5-6 cm od kraja, lebo keď dáte do tašky veci, vzor by nebolo vidno. Postupne som začala vzor vypĺňať. Najprv zelenou. 
... potom obrysy tulipánov ...
... a nakoniec som ich vyplnila dvoma farbami, aby mali trošku hĺbku ...
A voilá, výšivka bola za niekoľko hodín (trvalo mi to asi pól dňa) hotová.

foto: Ivana Klepáčová


 

******
Našu originálnu tvorbu nájdete v záložke >>> ŠITIE
Ďalšie DIY projekty nájdete v záložke >>> DIY
Kontakt na mňa v časti >>> KONTAKT

******

kozmetické novinky: alverde, balea, MOЙ by Stefanie Giesinger

$
0
0
Veľmi rada kombinujem drahšie produkty s mojimi obľúbencami z rady alverde a balea. Tento krát som otestovala z dm drogerie markt tri produkty alverde, jeden balea a novinku od MOЙ by Stefanie Giesinger. Tento krát som otestovala produkt na pokožku, na tvár, na vlasy a aj na pery. Z každého rožku trošku. Tieto produkty ma zaujali už v predajni pri bežných nákupoch a v rámci spolupráce som sa rozhodla, že otestujem práve týchto päť produktov. V článku sa dočítate popis produktov, čo sľubujú a moju skúsenosť s nimi a takisto aj to, či vám ich odporúčam vyskúšať alebo nie. Inšpirujte sa a nezabudnite mi napísať, či ste vyskúšali niektoré z týchto produktov a aká je vaša skúsenosť s nimi.



Maska pre lesk vlasov Naturschön
značka/rada: alverde NATURKOSMETIK
množstvo: 150 ml
cena: 5,99 €
Popis produktu
  • intenzívne vyživuje za pomoci čerešňového oleja
  • dodáva lesk, pružnosť a silu
  • certifikovaná prírodná kozmetika
  • krásne voňavé vlasy
  • na unavené vlasy bez lesku

Línia prírodnej kozmetiky Alverde Naturschön je teraz rozšírená aj o vlasovú kozmetiku! Rada pre lesk vlasov obsahuje šampón, kondicionér a masku s výťažkom z čerešní a čerešňového oleja, ktorý vlasom dodáva hebkosť, lesk a zároveň ich obaľuje, čím ich chráni. Intenzívna maska na vlasy ich robí silnými a žiarivými, vyhladzuje štruktúru vlasov. Vlasy bez lesku sú opäť plné života. Pre ošetrené vlasy je tu nová línia Alverde Naturkosmetik Naturschön!
Použitie: Vlasy vysušte uterákom a masku vmasírujte do vlasov. Nechajte pôsobiť cca 5-10 minút, následne starostlivo opláchnite.
Typ vlasov: vlasy bez lesku
Účinnosť:  hydratácia, ľahké rozčesávanie, lesk
Vlastnosti produktu:  bez silikónov, prírodná kontrolovaná kozmetika, vegan
Môj názor/skúsenosť:
Masky vo všeobecnosti milujem. Či už ide o masku na tvár alebo na vlasy. Žiaľ táto maska mi nesadla. Vlasy mám dlhé, prirodzene rovné, nefarbené a nie sú suché ani mastné, taký stred. Masku som naniesla podľa postupu na mokré vlasy, nechala som pôsobiť a opláchla. Už pri vysúšaní som mala vlasy neprirodzene ťažké a po vysušení som mala pocit, ako keby som mala namiesto vlasov drôty. Žiaľ vôbec mi nesadla a nemyslím si, že by som ju použila nesprávne alebo priveľa. Priznávam, druhý krát som ju už neskúšala. Maska má naozaj krásnu vôňu a krémové zloženie. Veľmi sa mi páči balenie a jednoduchý dizajn. Je to asi prvý produkt od alverde, ktorý mi nesadol, a jediný v tomto článku. Nevadí, koľko ľudí toľko "chutí". 



Energizujúca kúra na pleť
množstvo: 20 ml
cena: 4,19 €
popis produktu:

  • ostačí len jedna kvapka
  • dodá pleti energiu
  • zjemňuje stopy po únave
  • extrakt z ibišteka a minerálov
  • použitie s pleťovým krémom/bez krému

Energizujúce sérum na pleť Balea zásobuje pleť energiou, vitalizuje pleť, a podporuje svieži vzhľad pleti. Prirodzený biosacharid udržiava hydratáciu a sviežosť. Energický koktail s minerálmi a extraktu z ibišteka stimuluje bunkovú aktivitu a prebúdzajú vyžarovanie pleti. Zjemňuje stopy po únave. Rýchla pomôcka pre unavenú a mdlú pleť! Postačí len jedna kvapka.
Oblasť použitia: tvár
Textúra / Konzistencia / Aplikácia: gél
Typ pleti: normálna/každý typ pokožky
Vlastnosti produktu:  bez nanočastíc, bez parabénov, bez parafínov/minerálnych olejov, bez parfumu, vegan
Použitie: Ráno a večer si dajte do dlane váš bežne používaný krém, pridajte 1-2 kvapky kúry a zamiešajte, nakoniec naneste na očistenú tvár a vmasírujte. Môže byť použité aj samostatne. Dermatologicky testované.
Môj názor/skúsenosť:
O tomto géliku som počula samé dobré veci. Chcela som ho otestovať a urobila som dobre. Je to gél ukrytý v oranžovej flaštičke, ktorý už farbou hovorí "dodám ti energiu" naozaj :).  Kúra je určená pre všetky typy pleti a aplikuje sa kvapátkom. Používať by sa mala ráno aj večer. Ja používam gél iba ráno. Najprv si nanesiem kyselinu hyaluronovú a potom ešte aj tento gél. Striedam ho so sérom na elasticitu pleti od biologique recherche. Potom si dám ešte kvapku caffeine solution 5% + egcg gélu na očné partie od deciem a navrch už iba denný krém a SPF. Gél je veľmi ľahký, príjemný, rýchlo sa vstrebe a nijako mi neprekáža. Veľmi som si ho obľúbila. Nikdy som ho však nepoužívala samostatne, ale pridala som ho do svojej dennej rutiny ráno. Nijako nelepí ani neprekáža. Som spokojná, určite stojí za vyskúšanie.

Esencia na krásu
množstvo: 30 ml
cena: 5,29 €
popis produktu: alverde esencia na krásu s lotosovými kvetmi zachováva mladistvý vzhľad pleti a predchádza vzniku vrások. Ľahké zloženie bez olejov má tri stupne účinnosti: 1. Zloženie s kyselinou hylaurónovou, glycerínom a betaínom dodáva pleti dlhodobú hydratáciu a pružnosť. 2. Výťažky z kmeňových buniek jablka predlžujú životnosť kožných buniek a pôsobia proti oxidačnému stresu. 3. Výťažky z bio lotosových kvetov a bio šťavy aloe vera sa postarajú o zamatovú jemnosť pleti. Táto vegánska esencia neobsahuje syntetické vonné látky, farbiace a konzervačne látok. Dermatologicky testované.
Použitie: Ráno a večer vmasírujte dve až tri kvapky esencie do vyčistenej pleti a nechajte vstrebať. Následne použite iný ošetrujúci produkt alverde ako ste zvyknutí.
Oblasť použitia: tvár
Textúra / Konzistencia / Aplikácia: fluid
Vlastnosti produktu: bez farbív, bez hliníkových solí, bez nanočastíc, bez obsahu oleja/tuku, bez parabénov, bez parafínov/minerálnych olejov, pH neutrálne, prírodná kontrolovaná kozmetika, vegan
Môj názor/skúsenosť:
Fluid od Alverde je veľmi príjemné. Je to niečo ako gél a tekutina, niečo medzi tým. Na môj vkus je trošku lepivý resp. neviem ho tak pekne rozotrieť skôr ako zaschne. Vytvorí sa trošku lepivý povrch, ktorý ale po vstrebaní produktu zmizne. Je potrebné chvíľu počkať kým budete pokračovať v dennej rutine. Používam ho ráno, skôr cez víkend, keď mám čas a priestor na testovanie noviniek a hlavne keď sa nelíčim. Používať sa majú 2-3 kvapky, ktoré sa vmasírujú. Prvý krát som toho použila asi priveľa, potom som si už dala pozor. Ľahšie by sa produkt aplikoval kvapátkom, cez tento aplikátor je veľmi ťažké aplikovať produkt v kvapkách, ale dá sa to. Takže záver je taký, že fluid je fajn, som ním menej uchvátená ako balea kúrou. Balea kúra sa vstrebe hneď resp. hneď sa môžete líčiť, tu by som odporúčala napríklad dať si fluid a potom si umyť zuby a až potom pokračovať v líčení alebo vrstvení produktov. Určite by som nepoužívala všetko naraz t.j. aj sérum, aj fluid aj kúru od balea.  

<<< VIAC DM KOZMETIKY >>>


Telový olej proti celulitíde s citrónom a rozmarínom
množstvo: 100 ml
cena: 6,99 €
popis produktu: Vegánska prírodná kozmetika Alverde NATURKOSMETIK predstavuje telový olej proti celulitíde s citrónom a rozmarínom, ktorý spevňuje a vyhladzuje vašu pokožku už po mesiaci používania! Citrusy a citrónový olej podporujú čistenie vašej pokožky, zatiaľ čo rozmarínový a borievkový olej podporujú krvný obeh a zanechávajú pleť pružnejšiu a hebkejšiu. Pre jemnejšiu a pružnejšiu pokožku, bez efektu pomarančovej kože.
Môj názor/skúsenosť:
Ako som už vyjadrila svoj názor na IG, s celulitídou sa nedá "bojovať" len tak, že si kúpite olej. Musíte dodržiavať aj správnu stravu, pitný režim, mať pohyb a možno pridať aj nejaký píling a na záver olej alebo krém aby zostala pokožka pružná. Tento olej je pre jemnejšiu a pružnejšiu pokožku to pravé. Nádherne ale nádherne vonia. Milujem ten pocit, keď si ho nanesiem. Rozvonia celú kúpeľňu, pokožku zanechá tak hebkú na dotyk, že až. Aplikuje sa veľmi pohodlne cez pumpičku a olej sa celkom rýchlo vstrebáva aj keď musíte chvíľu samozrejme počkať kým sa oblečiete, aby ste si ho hneď neutreli do oblečenia. Naozaj ho milujem, len ako hovorím, samotný produkt vám celulitídu neodstráni. Ako prevencia aj pred striami je super. Množstvo 100 ml je celkom OK na skúšku. Pri mojej závislosti na olejoch je to mini balenie :).


Ošetrujúci olej na pery Shaker Мой by Stefanie Giesinger
množstvo: 6 ml
cena: 8,49 €
popis produktu: 

  • rada starostlivosti o pleť МОЙ vyvinutá v spolupráci so Stefanie Giesinger
  • so zvláčňujúcim kokosovým olejom
  • jednoduché nanášanie, bez pocitu lepenia
  • pre plné a lesklé pery
  • vegan

Olej na pery - Shaker МОЙ by Stefanie Giesinger intenzívne rozmaznáva pery a poskytuje neuveriteľnú jemnosť. Ošetrujúci kokosový olej, kombinovaný s jemnými trblietavými pigmentami – pre jemné, decentne žiarivé pery. Majte krásne zvodné pery s olejom na pery МОЙ by Stefanie Giesinger!
Použitie: Shaker potrepať, aby sa trblietavé pigmenty rovnomerne rozdelili a navlhčil sa aplikátor. Potom naniesť aplikátorom priamo na pery.
Môj názor/skúsenosť:
Priznávam produkt ma zaujal dizajnom a obalom. Hneď ako som ho držala v rukách vedela som, že budeme kamaráti. Ide o olej, ktorý sa aplikuje penovou špongiou. Tá aplikácia je na prvý, druhý krát dosť nepríjemná. Predsa len špongiu si spájam s utieraním tabule a teraz to máte na perách :D. Ja si ho aplikujem tak, že si špongiu pritláčam a tým sa aplikuje olej priamo na pery. Neodporúčam prechádzať ňou ako s rúžom alebo leskom, ale vyskúšajte, mne tŕpnu zuby, len keď to píšem. V oleji sú aj trblietky a dve guličky, pomocou ktorých potrasením trblietky dostanete do celého oleja. Inak sú usadnuté na dne. Trblietky nejako špeciálne nevidno, a je to skôr olej ako lesk. Pery zostávajú nádherne jemné a krásne na pohľad. Aplikujem si ho ráno, počas toho ako sa líčim ho nechám pôsobiť. Do mojich suchých pier sa rýchlo vstrebe a teda myslím, že mi dlho nevydrží. Balenie je ale dostatočne veľké no osobne si myslím, že cena je príliš vysoká a platíte skôr za značku a balenie ako olej. Raz za čas sa ale môžete rozmaznať. 
Ktoré produkty ste otestovali vy a akú máte s nimi skúsenosť? Napíšte mi v komentároch.

foto: Ivana Klepáčová


 

******
Našu originálnu tvorbu nájdete v záložke >>> ŠITIE
Ďalšie DIY projekty nájdete v záložke >>> DIY
Kontakt na mňa v časti >>> KONTAKT

******

Paríž bez cestovky: #2 pamiatky, ktoré môžete navštíviť zadarmo a ktoré môžete vynechať

$
0
0
Druhá časť "Paríž bez cestovky" bude o pamiatkach a atrakciách. Ako sú označené, ktoré sú zadarmo, kde si priplatíte, ktoré vám odporúčam kúpiť si vopred a ktorým vám odporúčam vyhnúť sa. Takisto som dostala veľa otázok ohľadom toho, ktoré pamiatky sú bez wow efektu resp. sú trošku precenené a nemusíte tam ani chodiť. Opäť, ak máte akékoľvek otázky, napíšte mi, rada vám odpoviem.



základné odporučenie:
Moja základné odporúčanie je urobiť si plán resp. si vyznačiť na mape, kde sú ktoré pamiatky/atrakcie, ktoré chcete navštíviť, aby ste sa zbytočne nezdržiavali. Navštívte jeden deň jednu časť t.j. napríklad Montmartre potom modernú La Defense a všetko čo je okolo Eifelovky. Aby ste nebehali hore dole a zbytočne sa výlet nepredražil o cestovné na metro. Veľa pamiatok je okolo Seiny a rovnako sa volajú aj zástavky metra (vo väčšine prípadov) alebo je to pri zástavke napísané, že tu môžete vystúpiť ak chcete vedieť napríklad Invalidovňu. Chvíľku sa rozhliadnite a prídete na ich systém :). Je to tu tourists friendly.



pamiatky, ktoré sme navštívili:
Na svojom zozname som mala oveľa viac miest, ktoré sa dajú v Paríži navštíviť. Ak by sme ich chceli stihnúť, tak by sme nemohli jesť, zdržiavať sa wc a asi ani spať :). Paríž sa jednoducho na prvý krát nedá prejsť celý a úplne všetky pamiatky, ktoré poznáme. Museli by ste tam byť minimálne celých sedem - desať dní. Výlet by sa poriadne predražil. My sme navštívili tieto pamiatky a mali sme teda dosť (v zátvorkách , či sme boli von alebo aj vnútri a aj francúzske názvy):
  • Eifelovka (až hore k 3.poschodiu - la tour Eiffel ), Víťazný oblúk (boli sme pri ňom nie na ňom - Arc de Triophe), Sacre-couer (von, dnu - je to najvyšší bod Paríža - Basilique du Sacré-Cœur ), Invalidovňa (zvonku - Les Invalides), Louvre (von - Musée du Louvre), Notre Dame (von - Cathédrale Notre-Dame de Paris), Versailles (zámok aj záhrady + dedina Márii Antoinetta - le Château de Versailles a l´hameau de Marie Antoinette (našla som aj ako Domaine de Marie Antoinette), Katakomby (Les catacombes de Paris), Sochu slobody (Statue de la Liberté Paris), Champs Elysée (Avenue des Champs-Élysées), Mouling Rouge (von), staré veterné mlyny na Montmartre, Montmartre, Place de la Concorde, záhrady Champ de Mars (Záhrada Gustáva Eiffela), Tuilerijské zahrady (les Jardin des Tuileries) , most Alexandra 3 (Pont Alexandre III ), most umelcov (Pont des Arts ), veľký a malý palác (Grand Palais, Petit Palais),

ďalšie pamiatky/atrakcie, ktoré môžete navštíviť:
  • moderná štvrť La Défense , večerná Eifelovky - bliká každú hodinu, plavba po Seine, Grande Arche v modernej štvrti, jediný obchodný dom - to len pre zaujímavosť, aby ste ho videli neposielam vás tam :), kostol Madeleine, plameň slobody - pamätník Lady Diany. Disneyland, Ladurée, parfuméria Fragonard, prejsť sa popri Seine, prejsť sa popri umeleckých obchodíkoch okolo Notre Dame, kolotoč pod Sacre Couer, Tour Montparnasse - najvyšší mrakodrap v Paríži, Trocadéro Gardens, cintorín Pére-Lachaise, Place de la Bastille, Palais Royal, Centre Pompidu, Latinská štvrť - Sorboňa, Conciergerie - bývalá väznica, gotická kaplnka Sainte - Chapelle, Rue Rivoli, Palais de Justice, Chateau de Vincennes, Hotel de la ville de Paris - radnica, Pantheon
Les Invalides
pamiatky, ktoré môžete vynechať:

  • Prejsť celú ulicu Champs Elysée - je to zbytočné, stačí keď si pozriete jej začiatok a koniec t.j. Víťazný oblúk a obelisk na Place de la Concorde. Je tam príšerne veľa turistov. Ak ste však prišli za nákupmi, tak nech sa páči :), každý jeden rok som ju ale prešla a nadávala som, že je to zbytočnééé a nevedela som nájsť stanicu metra :).
  • Most umelcov - stratil svoje čaro, už tam nie sú zámky zamilovaných, ale plexisklo.
  • Socha slobody - môžete si ju pozrieť aj z ďalej, nemusíte ísť k nej blízko, ale na ostrove, na ktorom je socha je príjemné posedenie a obedujú tu domáci, je tam taký kľud a pokoj a aj tam cvičia vonku, ale je to zbytočné tam ísť
  • Louvre zvnútra - iba ak sa zaujímate o umenie a viete, ktoré obdobie chcete vidieť. Ak tam chcete ísť iba kvôli obrazu Mona Lisa, tak to nemá zmysel. Tento obraz je malinký, je tam kopa ľudí a nedostanete sa k nej veľmi blízko. Takisto sa často požičiava na iné výstavy vo sveter, takže si to radšej vopred overte, či tam vôbec je. Mňa to neláka ísť dnu, nebola som tam.
  • Zámok Versailles - iba ak sa zaujímate o históriu a obdobie baroka a Ľudovíta 14, inak choďte iba do záhrad, zámok je na minimálne 3-4 hodiny, bez sprievodcu iba s audio guidom 
  • Plavba po Seine - ja nie som nadšenec tejto aktivity, ľudia tvrdia, že je to prudko romantické a krásne všetko vidíte, no ja si to nemyslím. Viac uvidíte keď si Paríž prejdete po súši cez deň ako zo Seiny. V Amsterdame vám napríklad plavbu odporúčam.


Most umelcov, na ktorom kedysi boli zámky zaľúbených
pamiatky, ktoré určite navštívte:
  • Montmartre a atmosféra na schodoch pred bazilikou Sacré-Cœur  - najlepšia atmosféra je tu večer a keď je teplo (že sa už dá sedieť na schodoch)
    Bazilika Sacré-Cœur
  • Záhrady Versailles - sú naozaj dychberúce, odporúčam ich viac ako samotný zámok zvnútra
  • Eifelovka - to musíte vidieť jednoducho, či už z diaľky alebo pôjdete bližšie. Samozrejme je super zážitok na nej stáť alebo sa jej dotknúť. Rozhodne odporúčam schody. Ak si však kúpite lístky online (čo určite urobte) môžete si kúpiť iba výstup výťahom. My sme išli hore výťahom a dole po schodoch. Je to zážitok vidieť to množstvo kovu.

nedajte sa oklamať predraženým šampanským na 3.poschodí, choďte radšej na 1.poschodie je tam pokoj a krásny výhľad na parčík
  • aspoň jeden park - osobne si myslím, že si môžete vybrať ktorýkoľvek. Všetky sú krásne upravené a odporúčam sadnúť si na slávne zelené stoličky a len tak sledovať okolie aspoň chvíľku.
les Jardin des Tuileries
  • most Alexandra 3 - je to najkrajší most v Paríži - jednou stranou sa dostanete k Invalidovni a druhou k veľkému a malému palácu
mosta Alexandra 3.
ako sú označené pamiatky a atrakcie
Všetky pamiatky a atrakcie sú označené takým hnedo-medeným značením aj v metre aj pri východoch z metra aj smerovanie k pamiatke. Je to označené aj na zastávkach metra.

Veľký alebo malý palác :)
pamiatky, ktoré sú zadarmo
  • záhrady Versailles cez týždeň (ale cez víkendy, keď striekajú aj fontány sú spoplatnené)
  • Sacré-Cœur  - aj zvnútra je zadarmo, len pozor na bohoslužby, vtedy je tam obmedzený pohyb
  • Socha slobody - dostanete sa tam cez most a schody popod most
  • všetky pamiatky zvonku - dá sa k nim dostať a niekedy stačí iba ich vidieť nemusíte ísť dnu
  • víťazný oblúk - dostanete sa do jeho tesnej blízkosti (môžete si ho aj chytiť), vstup hore je spoplatnený
  • vstup do oblasti Eifelovky, ale nič z toho nebudete mať, zbytočne si vystojíte dlhú frontu
  • Notre Dame - je zadarmo, ale aktuálne je uzatvorený z každej strany asi 1 - 2 ulice a nedá sa k nemu vôbec dostať a aj stanica metra je uzatvorená - radšej si to pozrite keď tam pôjdete, my sme sa raz oklamali a nemohli sme prestúpiť
  • Mouling Rouge zvonku je zadarmo, môžete sa poprechádzať okolo aj staré mlyny
  • parky aj mosty sú zadarmo
  • pred Louvre sa dostanete zadarmo
Louvre zvonku
na ktoré pamiatky a atrakcie kúpiť online lístok
Najlepšie všade kam chcete ísť, len si prispôsobte hodinu tomu, že napríklad nestihnete metro. Vo veľa múzeách a atrakciách tolerujú meškanie do 30 minút, potom vám to prepadne. Čas je uvedený priamo na vstupenke. 

  • Eifelovka - ani tam nechoďte bez online lístka, alebo potom veľmi skoro t.j. tak aby ste tam o 8:30 boli nastúpení v rade. Sledujte zelené vlajočky, kde je napísané, že ide o vstup pre turistov, ktorí majú zakúpené lístky + je tam uvedený aj čas najbližšej prehliadky. Tieto lístky som kupovala približne týždeň pred odchodom a na ten deň bol už iba jeden voľný čas. Odporúča sa kupovať ich aj mesiac vopred. 
rad pred Eiffelovkou okolo druhej, nevideli sme ani začiatok ani koniec
  • Versailles - tvoria sa tu veľmi dlhočizné rady, stojí sa tam tak 1-2 hodiny. Napríklad o 14:00 tam už ale žiadny rad nebol. Možno je na zvážení najprv ísť do záhrad a potom do zámku. Ja som lístky kupovala priamo na mieste cez web a ešte boli voľné lístky presne na hodinu, ktorá najbližšie nasledovala t.j. prišli sme okolo 9:50 a boli lístky na 10:00. Tieto lístky sa dajú kúpiť iba online, ak si kúpite na informáciach priamo tam, tak musíte čakať v rade.
rad ráno o 9:45
  • Katakomby - je tu tá možnosť ale my sme dlho nečakali asi 30 minút od otvorenia, išlo to rýchlo. V rade sme stáli od cca 9:30. Otvárali sa o 10:00 a 10:30 sme už boli dnu. Ak prídete neskôr tak už odporúčam kúpiť lístky, tvorí sa veľmi dlhý a veľmi rýchlo rad. Lístok na čas je však dvojnásobne drahý.

ceny vstupov a kde kúpite lístky
Eifelovka - lístky kúpite TU,  16,30 EUR, online sa dajú kúpiť iba na výťah, nie je možnosť kúpiť výstup po schodoch, lístky odporúčam kúpiť aspoň 2 týždne vopred, v sezóne asi aj mesiac, ja som kupovala týždeň vopred a mali sme veľké šťastie na posledné volné lístky v tom týždni, ešte aj čas bol super
takáto stena je okolo celej eifelovky a vstup je iba z jednej strany (ale myslím, že počas sezony sú dva, my sme nasli otvorený iba jeden)
Versailles - lístky kúpite TU, 20 EUR v týždni, 27 EUR cez víkend pretože fungujú fontány, ak chcete navštíviť iba záhrady nepotrebujete vstupenky a dá sa tam ísť aj bez prehliadky zámku, ak chcete navštíviť iba zámok, tak cena lístku je 18 EUR (nie je tam trianon), naopak ak chcet eiba trinanon tak stojí 12 EUR, viac cien na webe a vyzerá to tak, že si musíte kúpiť lístok aj keď máte vstup zadarmo, lístky sa dajú kúpiť aj 5 minút pred vstupom (ak sa nechcete viazať na presný čas) ale v sezóne asi odporúčam skôr nakupovať, nepoužívajte diakritiku pri kúpe,
Katakomby - lístky kúpite TU,   13 EUR + 5 EUR guide, na presný čas stoja 29 EUR a v cene je už aj audioguide


výhľad z 3.poschodia Eifelovky
odkiaľ sú pekné výhľady na mesto
Eifelovka - budete vidieť všetko len nie Eifelovku :) ak si nekúpite lístky online budete dlhooo čakať či už na vstup alebo výťah, je to dosť drahé
Tour Montparnasse - vstup je spoplatnený, dostanete sa na 56 psochodie za 38 sekúnd, výhľad na celé mesto aj Eifelovku
Sacré-Couer - zadarmo, výhľad na celé mesto, opäť bez Eifelovky
Centre-Pompidu - toto si nie som istá, neboli sme až tam, ale vraj je odtiaľ takisto krásny výhľad na mesto
Víťazný oblúk - cena okolo 9 EUR, opäť krásny výhľad, je to niečo iné ako eifelovky, pretože budete mať pod sebou cesty na každý smer 
Terasa galérie Lafayette - vraj zadarmo, je to nejaká kaviareň odkiaľ je super výhľad, overte si to však na webe
obchodný dom Printemps - túto info nemám vôbec overenú, je to citujem "utajená rozhľadňa s kaviarňou"

výhľad z terasy pred Sacre Coeure

zľavy a ako ušetriť
  • 26 rokov a člen EÚ - naštudujte si pri každej pamiatke je info
  • ZŤP - všimla som si, že dokonca mali samostatný vchod, pustili ich skôr a zdá sa mi, že tam bol špeciálny vchod alebo výťah pre vozíčky na eifelovke aj pri víťaznom oblúku
  • augioguide - stiahnuť si vopred, my sme to však nesťahovali, ale viem že niekde som našla takú možnosť, tak pogooglite - ak kúpite odporúčam zobrať si slúchadlá, inak to musíte mať stále v ruke a pri uchu
  • katakomby - cena lístku na presný čas je dvojnásobná, tak je to na zvážení, či si privstanete aby ste boli medzi prvými alebo nie
  • skupiny & rodiny majú zľavu aj väčšie skupiny, každá pamiatka má však počet iný, tak iba hľadajte
slovník (píšem to bez členov a v neurčitku, tak ako to je hlavne na webe alebo tabuliach):

acheter un billet  - kúpiť lístok 
jeune mladý človek zvyčajne od 12 do 24 rokov 
adulte dospelý človek
enfant dieťa do 11 rokov
Handicapé - ŤZP
Visiteurs - návštevníci
accueil - informácie alebo recepcia
Billet d’ascenseur - lístok na výťah (eifelovka) 
étage (druhé poschodie - 2ème étage) - poschodie
Billet escalier - lístok na schodisko (eifelovka)
Sommet - úplný vrch eifelovky t.j. tretie poschodie
les horaires  - otváracie hodiny
choisir - vybrať (hlavne na webe, vybrať počet, vybrať dátum ...)
Billetterie en ligne - časové lístky t.j. na presný čas
Attention - pozor, upozornenie
tarif gratuit - je zadarmo, napr. ak spĺňate niektoré podmienky pre vstup zadarmo, tak si vyberiete tento tarif
názvy pamiatok vo francúzštine:
Eifelovka -  la tour Eiffel 
Víťazný oblúk  - Arc de Triophe
Sacre-couer - Basilique du Sacré-Cœur
Invalidovňa - Les Invalides
Louvre - Musée du Louvre
Notre Dame - Cathédrale Notre-Dame de Paris
Versailles  - le Château de Versailles 
dedina Marii Antoinette - l´hameau de Marie Antoinette (našla som aj ako Domaine de Marie Antoinette)
Katakomby Les catacombes de Paris
Socha slobody Statue de la Liberté Paris
Champs Elysée - Avenue des Champs-Élysées
Námestie svornosti - Place de la Concorde
Tuilerijské zahrady les Jardin des Tuileries
most Alexandra 3 -Pont Alexandre III 
most umelcovPont des Arts
veľký a malý palácGrand Palais, Petit Palais
Champs Elysée
V ďalšom článku sa zameriam na transfér z letiska do centra, do Versailles, naše ubytovanie, ako sme sa stravovali a takisto vám ukážem veľa fotiek. Prvá článok nájdete tu >>>  Paríž bez cestovky: #1 tipy, rady a moje postrehy - príručná batožina, pitná voda, bezpečnosť, kontroly, ako sa dohovoriť, metro -

foto: Ivana Klepáčová


 

******
Našu originálnu tvorbu nájdete v záložke >>> ŠITIE
Ďalšie DIY projekty nájdete v záložke >>> DIY
Kontakt na mňa v časti >>> KONTAKT

******

blúzka po mame, nohavice zo sukni a riflová bunda zo sekáča // refashion outfit

$
0
0
Keď som sa prezliekala do outfitu mama poznamenala "prečo som ti tú blúzku dovolila prešiť, veď som ju mohla nosiť ja". Samozrejme to povedala zo srandy a chcela tým poukázať na to, že z akej nadčasovej a kvalitnej látky blúzku ušila, keď bola v mojom veku. Blúzku mi mama prispôsobila na moju postavu už dávnejšie, pozri tento článok, a stále vyzerá ako nová. Som z nej nadšená. Vyzerá super aj k sukni a riflom. Tento krát sa perfektne hodila k novým nohaviciam, ktoré boli kedysi sukňa. O tom ako sme ich prešili, si môžete prečítať článok TU. Dnes tento strih nohavíc poznáme pod anglickým označením "culottes"čo po slovensky znamená nohavicová sukňa t.j. široké nohavice, ktoré vyzerajú ako sukňa. Takéto nohavice som nikdy nemala a bol to s najgeniálnejších nápadov aké sme kedy dostali. Tie nohavice sú tak príjemné na nosenie, sú pohodlné, voľné, elegantné, môžete v pokoji sedieť v autobuse, bez toho aby ste sa museli kontrolovať, či vám nevidno pod sukňu. Síce sa trošku krčia, ale vďaka strihu a pukom v prednej časti, to vôbec nevidno. Keď ich žehlím, tak sa farba mení na oranžovú. Prvý krát som sa veľmi zľakla, ale hneď ako látka vychladne sú opäť krásne červené. Nohavice pútajú pozornosť a v práci mi ich všetci chválili a nechceli veriť, že sme ich ušili zo sukni. V prvom momente som si myslela, že budú vyzerať dobre iba s opätkami, pretože predsa len kvôli dĺžke pod kolená, postavu opticky skracujú. Opak je pravdou. Vyzerajú skvele k balerínam, sandálam aj teniskám a výnimočne dobre s riflovou bundou. Veľmi sa z tohto kúsku v mojom šatníku teším. Dámy, nebojte sa a skúšajte aj vy nové kúsky, ktoré ste doteraz nenosili. Odvahuuuu :) Minule som sa s kolegyňou rozprávala o plisovanej sukni, ona si myslí, že ju rozširuje. Exituje toľko druhom plisu, že až a veľmi záleží aj na tom, či je sukňa do gumičky, čo teda verím, že rozširuje boky, alebo je pekne do pásika na gombík. Závisí aj na dĺžke a druhu plisovania, materiály, jednoducho treba skúšať a skúšať a isto jedna sadne perfektne. Napíšte mi, ktorému kúsku sa vyhýbate vy, lebo si myslíte, že sa vám nehodí? Inak a kto povedal, že široké boky nie sú ženské? 




nohavice, blúzka: Klepáčová (kontakt ukážka tvorby); riflová bunda: secondhand; plátenky, kabelka: house; 


za fotky (na ktorých som ja) ďakujem SAJSOU photo fashion 



 

******
Našu originálnu tvorbu nájdete v záložke >>> ŠITIE
Ďalšie DIY projekty nájdete v záložke >>> DIY
Kontakt na mňa v časti >>> KONTAKT

******

refashion: midi sukňa s lepardím vzorom // from dress to button down midi skirt

$
0
0

Šaty s leopardím vzorom som dostala v rámci spolupráce. Boli fakt nádherné, materiál je senzačný, ale mali jednu chybičku krásy. Zapínali sa vpredu na gombíky s jednoducho mi v oblasti pŕs nesadli. Keby tam tie gombíky neboli, tak by boli super. Keďže bol materiál naozaj výborný rozhodla som sa urobiť z nich sukňu. Zvieracie motívy sú stále veľmi trendy a na leto ideálne. Veľmi jednoducho sa kombinujú s basic tričkami v bielej aj čiernej farbe, plátenými teniskami, lodičkami aj sandálmi. Prešiť šaty na sukňu bolo naozaj veľmi jednoduché. Zachovali sme strih sukne aj zapínanie vpredu. Sukňa patrí aktuálne medzi moje obľúbené kúsky a jej veľkou výhodou je, že sa veľmi nekrčí a aj keď sa pokrčí, tak to vďaka vzoru nevidno. Preto je ideálna aj na cestovanie. Prečítajte si ako sme zo šiat ušili sukňu. Inšpirujte sa pre svoju tvorbu.




Šaty som rozprávala v páse a vznikli dve časti. Spodnú som sa snažila nepoškodiť pri páraní, pretože som ju potrebovala celú. Z hornej časti som neskôr odpárala rukávy a vytvorili sme pásik na zapínanie. K šatám bol aj opasok, ktorý sme takisto využili.
Rukáv sme použili nakoniec iba jeden. Odstrihli sme z neho dva pásy, ktoré sme zošili dokopy, aby vznikol dlhý pás. Dĺžka pásiku je rovnaká ako obvod pásu (+ samozrejme myslite na záložku a na miesto kde je dierka). 



Potom som ešte upravila šírku sukne, pretože mi bola trošku voľná v páse. Išlo skutočne o 1-2 centimetre. Urobili sme takéto odševky. 
Potom som sa vrátila k pásiku, ktorý sme podlepili plátnom, zaendlovali na overlocku a prišili na pripravenú sukňu. Nakoniec sme na bok ešte prišili dve pútka na opasok. Opasok sa dá nosiť buď iba zaviazaný na hrču, alebo aj na mašľu.
Nič iné sme nemenili. Vyhovovala mi dĺžka aj zapínanie na gombíky po celej dĺžke sukni. Vďaka gombíkom si môžem sukňu otvoriť tak ako chcem. Keď sedím v autobuse, tak si ju zapnem na všetky gombíky a naopak keď idem cez mesto vo veľkých horúčavách, rozopnem si dva spodné gombíky a vytvorím si rozparok. Sukňa je naozaj skvelá. So šitím mi samozrejme pomáhala mama, ale tak na 80% som to zvládla už sama, juchu. Voilá, sukňa v plnej kráse.


 

******
Našu originálnu tvorbu nájdete v záložke >>> ŠITIE
Ďalšie DIY projekty nájdete v záložke >>> DIY
Kontakt na mňa v časti >>> KONTAKT

******

Paríž bez cestovky: #3 ako sa dostať z letiska do centra Paríža, do Versailles, stravovanie, ubytovanie

$
0
0
Témy ubytovanie a cesta z letiska boli pre mňa najdôležitejšie a najviac stresujúce. Prílet sme mali večer a odlet veľmi skoro ráno. Informácií je na internete veľa, ale dá sa im veriť? Sú aktuálne? Veľmi veľa ich aktuálnych alebo aktualizovaných nebolo a boli staršieho dáta. Preto som študovaním trasy z letiska do centra strávila veľa času. Snažila som si všetko zapamätať a ak ešte niekedy pôjdem do Paríža, tak článok budem určite aktualizovať :). V článku takisto spomeniem kritéria na základe čoho sme si ubytovanie vyberali, a kde sme našli letenku, koľko mesiacov vopred sme si ich kupovali a kde sme boli ubytovaní. Verím, že vám článok pomôže pri plánovaní vašej cesty do Paríža. Inšpirujte sa.





Ako sa dostať z letiska do centra Paríža? 
Letisko CDG v Paríži nie je vôbec komplikované, to skôr letisko vo Viedni bolo poriadne bludisko. Ako sa však z neho dostať do centra a potom späť z centra na letisko? Vyzeralo, že to bude veľmi easy, trošku som stresovala, ale nakoniec to bolo celkom jednoduché.


Pred odchodom som si všetko naštudovala. Do centra sa najlacnejšie dostanete autobusmi 350 a 351, už si len pozrite trasu, kde chcete prestupovať. Ja som bola odhodlaná ísť autobusom 350. Čakali sme na neho, no keď som ukázala šoférovi, kam chceme ísť a kde prestúpiť, tak mi povedal, že on tam nejde. Bola som v šoku, lebo všade som sa dočítala o tomto spoji. Nakoniec sme išli RER t.j. vlakom. Vlaková aj autobusová stanica je na tom istom mieste. Autobusovú si všimnete hneď a vlaková je budova vzadu za autobusovou (autobusová je vlastne veľké parkovisko s nástupišťami). Na autobus si kupujete lístky buď v automatoch, ktoré nefungovali, alebo sa dá aj priamo pri vodičovi. Toto vám neviem potvrdiť ani vyvrátiť, lebo sme nakoniec autobus nevyužili. 
Z CDG sme išli RER, kúpili sme si lístok na informáciach, kde sa v pohode dohovoríte anglicky. Ja som ukázala mapku kam chcem ísť. Btw. google maps je najspoľahlivejší. Presne vám ukáže spojenie, prestup aj obmedzenia (niektoré zastávky metra boli mimo prevádzky). Lístok stál okolo 10 EUR s tým, že sa s lístkom dalo prestupovať aj na metro, ktoré nás dopravilo k hotelu. Toto je veľmi dôležité. Pozrite si na mapke, kde sa dá prestúpiť na akú linku metra. Sú dva typy bodiek na mapke resp. trasy metra. Plné (bodky na mape trasy linky) sú zastávky a biele bodky sú prestupy. Je to veľmi jednoduché, aj keď to takto možno nevyzerá. Pri tých bielych bodkách je aj uvedené na aký Ďalší spoj sa dá prestúpiť. Uvidíte veľmi rýchlo sa zorientujete. 

Keď pôjdete naspäť, z Paríža na letisko CDG, tak si iba pozrite, či vám letí lietadlo z terminálu 1,2 alebo 3. Pretože 1 a 3 majú iné zastávky a 2 má osobitnú. Ak by ste aj vystúpili na nesprávnej zastávke (alebo zmenili terminál - čo neviem či je reálne), tak je všade pekne značené ako sa dostať k správnemu terminálu a nezablúdite. Najskorší autobus ide okolo 5:30 a jazdia až do polnoci. Potom jazdia nočné spoje, ktoré sú trošku drahšie. Odporúčam kúpiť si lístky vopred, my sme si kupovali deň vopred, pretože sme našli veľa pokazených automatov, alebo niektoré nebrali platobné karty. Inak všade platili karty aj hotovosti. Takisto informácie, kde sa dajú kúpiť lístky nie sú otvorené non-stop. Pre váš pokoj na duši, odporúčam kúpiť lístky v automate deň vopred.

Pozrite si aj stanice metra, ktoré sú zatvorené. Napríklad okolo Notre Dame sú zatvorené, niektoré sa rekonštruujú a niekde vám síce napíše prestup, ale prestúpiť sa nedá. Všetky tieto informácie sú priamo v metre (v dopravnom prostriedku myslím). Sú tam uvedené aj presné dátumy od kedy do kedy, ktorá linka nepremáva a podobne. Myslím, že to bolo vo francúzštine aj angličtine, ale to si už nie som istá. Preto prikladám názvy dní, období a mesiacov vo francúzštine (číslovky sú vyjadrené arabskými číslicami, tie nebudem písať):


pondelok - lundi (keď dáte pred slovo člen, tak to znamená "každý" t.j. le lundi je každý pondelok)

utorok - mardi
streda - mercredi
štvrtok - jeudi
piatok -  vendredi
sobota - samedi
nedeľa - dimanche

január - janvier (s predložkou "en" sa mení význam na "v" t.j. en janvier znamená "v januári")

február - février
marec - mars
apríl - avril
máj - mai
jún - juin
júl - juillet
august - août
september - septembre
október - octobre
november - novembre
december - décembre

jar - le printemps (au printemps = na jar) 

leto - l'été (všetky ostatné obdobia sa spájajú s "en" t.j. v lete, na jeseň, v zime)
jeseň - l'automne
zima -  l'hiver


Používala som aplikácie a ani jedna nefungovala správne, posielala ma na miesta, kde bolo metro zatvorené. Sú to ich appky, preto ma to ešte viac prekvapilo, že to nie je aktuálne. Aktuálne a správne ukazovala iba mapa google, ktorú som už potom používala (no áno "žrala" dosť dát, keďže som potrebovala aktuálne info a nemohla som fungovať na off line mapách).  Appky, ktoré mi nefungovali správne sa volali Next Stop Paris a RATP

ešte prikladám slovník výrazov, s ktorými sme sa stretávali najčastejšie prikúpe lístkov alebo v metre/RER:
zatvorene - fermé
otvorené - ouvert
prestup -  la correspondance - toto je pre mňa najzáhadnejšie slovo resp. by mi nikdy nenapadlo, že to znamená prestup na 
informácie / recepcia - accueil
jeune - mladý človek zvyčajne od 12 do 24 rokov 
adulte - dospelý človek
enfant - dieťa do 11 rokov
Handicapé - ŤZP



ČLÁNKY PARÍŽ BEZ CESTOVKY:

ubytovanie, vybavenie a dorozumenie
Čo sa týka ubytovanie, tak to sme neboli nároční. Chceli sme niečo lacné. Našli sme veľmi málo hostelov, ktoré mali 4 posteľové izby resp. veľa hotelov bolo 2 posteľových. Hostel bol jasná voľba, bolo to lacné, mohli sme sa naraňajkovať v spoločnej miestnosti t.j. nemuseli sme sa riadiť raňajkami. Objednali sme si rodinnú izbu so 4 posteľami a samostatnou kúpeľňou. Hostel asi poznáme všetci ak nie, tak je to zdieľaná izba s ľuďmi ktorých nepoznáte. Izby sú dvoj posteľové až dvanásť posteľové. Väčšinou majú spoločnú kúpeľňu na chodbe alebo vo väčšej izbe. Nakoniec nám netiekla teplá voda, a tak sme používali spoločnú kúpeľňu na chodbe, ale keďže bola hneď vedľa, tak sme to neriešili. Postele hrozne vŕzgali pri každom pohybe, pripravte sa na to, že na zakrytie dostanete deku a plachtu. Určite si zoberte roztrojku alebo rozbočku, v našej izbe boli iba dve zásuvky pre 4 ľudí. Našťastie ja nosím všade tieto roztrojky, takže sme boli v kľude. Ani v kúpeľni nenájdete zásuvku. Fén bol iba v spoločnej sprche, čo sme zistili až 3tí deň. V izbe neboli žiadne skrine ani vešiaky, to bolo dosť zlé. Iba stôl a stoličky. Opäť pre 4 osoby dve stoličky. Ako píšem mne to bolo jedno, hlavne, že mám kde spať, ale pre niekoho to môže byť poriadny šok. Umývadlo vedľa postele, žiadne skrine a jedna nelogicky umiestnená zásuvka (museli sme vymýšľať, ako nabiť telefóny, kam ich položiť a tak). Hostel bo,l ale na pokojnom mieste, vedľa potravín a zástavky metra. Cez kopec bola bazilika Sacre Couer a nič také nám nechýbalo.  Najdôležitejšie pri ubytovaní je blízkosť metra, to je asi všetko. Potraviny si kúpite aj cestou na ubytovanie, ale my sme mali v okolí veľa potravín. Veľmi zaujímavé bolo, že som mala možnosť vidieť francúzštinu v priamom prenose. V malinkých potravinách po anglicky nevedeli a mojej francúzskej výslovnosti nerozumeli :D haha potom som im ukazovala na mobile chlieb a oni "Ahaaa" :DD no sranda. Takisto veľmi ale brutálne prehltávajú hlásky. Namiesto "au revoir" (orevuá) som počula iba (vá), ale to bude asi ako naše "dobrý deň" a "brý".  A ešte mi napadlo, takmer v žiadnom hostely nie sú výťahy. ide o veľmi staré domy, ktoré sú prerobené na naozaj mini izby.

cesta do Versailles
Takisto sme išli RER ako z letiska. Cesta stála 7,30 EUR a lístky sa dali kúpiť v automate. V automatoch je krásne napísaná cieľová stanica, či letisko alebo Versailles. Neprišli sme na to ako sa kupuje lístok pre viac osôb, tak sme to kupovali samostatne a dosť dlho blokovali automat, no čo už. Robili to aj ďalší turisti a potom prišla pracovníčka a ukázala nám. Žiaľ nemám to odfotené, ale dá sa kúpiť aj naraz viac lístkov. Opäť lístok môžete použiť na RER a potom prípadný prestup na metro. Kúpte si rovno dva lístky t.j. aj spiatočný. Ušetríte si tým nervy pri kupovaní lístku naspäť. Na tejto ceste sme stretli revízorov a teda poriadne si preverovali lístky. Na túto cestu potrebujete iný lístok ako ticket t+ na metro. Dajte si na to pozor. Môžete dostať pokutu až 45 EUR. Nevedomosť vám v tomto prípade ako výhovorka nepomôže.

stravovanie
Kdekoľvek si dáte kávu bude dobrá. Jediné čo neodporúčam je dať si taliansku kuchyňu vo Francúzsku :D. Bolo to nechutné. Zo štyroch rôznych jedál nám nechutilo ani jedno a zjedli sme to len preto lebo sme boli hladní a mali sme kopu parmezánu :D. Inak sme sa stravovali v McD a hlavne sme si kupovali potraviny v lokálnych obchodoch. Nechodili sme do reštiky, ale kúpili sme si chlieb, džemy, croissanty a robili sme si jedlo na cestu. Takisto odporúčam zastaviť sa na ceste medzi Eiffelovkou a Invalidovňou na ulici "Rue de l'Université" kde mali neskutočný výber rýchleho občerstvenia a reštaurácii, že sme si nevedeli vybrať. Boli tam asi všetky kuchyne, na aké sme si spomenuli. Bolo tam veľmi veľa domácich a takmer žiadny turisti. Z tejto ulice by mal byť aj fajn výhľad na eifelovku, ale to som neskúmala, bola som hladná. Jedlo sme si dali zabaliť a zjedli na brehu Seiny. Btw. ich spotreba plastových tašiek je enormná, keď som si nechcela zobrať igelitku, tak som mala pocit, ako keby sa urazili. 

ČLÁNKY PARÍŽ BEZ CESTOVKY:
#1 tipy, rady a moje postrehy - príručná batožina, pitná voda, bezpečnosť, kontroly, ako sa dohovoriť, metro
#2 pamiatky, ktoré môžete navštíviť zadarmo a ktoré môžete vynechať
#3 ako sa dostať z letiska do centra Paríža, do Versailles, stravovanie, ubytovanie



foto: © Ivana Klepáčová


 

******
Našu originálnu tvorbu nájdete v záložke >>> ŠITIE
Ďalšie DIY projekty nájdete v záložke >>> DIY
Kontakt na mňa v časti >>> KONTAKT

******

krížiková výšivka // cesta k vysnívanému kroju

$
0
0
Písala som to už dávnejšie. Dostať sa k staršej verzii bacúšskeho kroja je nemožné. Každý s kým sa o tom rozprávam mi neverí a odpovie mi, že sa niekoho opýta, lebo odtiaľ niekoho pozná. Nakoniec príde s infomáciou, ktorú už dávno viem, že väčšina obyvateľov, kroje darovalo alebo predalo folklórnemu súboru, čomu úplne rozumiem. S krojom neplánujem obchodovať, ale nosiť ho na rôzne príležitosti a uchovať toto dedičstvo pre ďalšie generácie. Keby som sa o kroje začala zaujímať skôr, tak je veľká pravdepodobnosť, že sa mi ešte nejaký újde :). Rovnako na tom je aj pôvodný heľpiansky kroj resp. hľadám oplecko v trošku tlmenejších odtieňoch ako krikľavo ružovej a sviatočné oplecko zo Závadky nad Hronom či Polomky. Všetky, okrem heľpianskeho, sú takmer rovnaké a rovnako nedostupné. Polomské som mala na dosah ruky, ale bolo veľmi drahé. Preto som sa pustila aj iným smerom. Oplecko si vyšijem. Je to práca na sto rokov, ale ja mám čas, nejdem na výstavu. Začala som hľadať pamokové plátno a to nebola tiež prechádzka ružovou záhradou. Našla som ho až posledný júnový víkend, čo sú približne tri mesiace intenzívneho hľadania. Plátno je nááádherné a ďalší kroj sú správne farby bavlniek. Medzitým ako, doslova, pátram po informáciach, pretože to musíte chodiť osobne, na internete ani v knihách info nenájdete, tak sa učím rôzne techniky vyšívania. Prvú som sa naučila vyšívanie krivou ihlou a teraz prechádzam na krížikovú výšivku. Obidve som sa naučila celkom rýchlo, no na krížikovú potrebujete veľmi dobré oči, alebo veľmi približovaciu lupu. Ako mi to išlo a čo mám ešte pred sebou? Všetko sa dočítate v článku. Inšpirujte sa.








Ako prvé som sa rozhodla, že skúsim niečo jednoduché. Veľmi sa mi páčili "eská" na čepcoch a hneď ako som pri listovaní knihy našla predlohu, neváhala som a pustila som sa do toho. Starká mi ukazovala štvorčekovaný papier, ako si to značili oni. Vraj je to ťažké a bez vysvetlenia to nepochopím. To ma motivovalo ešte viac. Zobrala som lupu a študovala som postup vs. výslednú výšivku a hľadala som spojitosť. Nie je dôležité ako dlho mi to trvalo, ale to, že som na to prišla. Nakoniec mi tá krížiková výšivka neprišla až tak komplikovaná. Vyrezávaná je zatiaľ na prvom mieste v zložitosti, potom krížik a nakoniec krivá ihla.


Postupne som dokončila "esíčko" a druhý deň som sa pustila aj do štvorca, ktorý sa takisto objavuje na horehronských čepcoch. Chcela som pokračovať vo vzore "esíčka" ale zistila som, že som niečo neurobila dobre, asi som sa o jedno kdesi sekla, a aha ho, už kosoštvorec nebol tam kde má byť. Starká mi hovorila, že keď sa takto pomýlili, museli to celé vypárať. Uff to sa mi veru nechcelo, ale nabudúce si dám ešte väčší pozor. Štvorec bol trošku zložitejší, ale asi iba v tom, že vyšívať bielou na bielu je náročné. Opäť som kdesi zle počítala a štvorček mi nevyšiel tak ako má. Na začiatok myslím, že celkom pekné výšivky. Budem veľa trénovať a hádam sa dopracujem až k tomu, že sa pustím do vyšívania oplecka. Btw. v sobotu som zistila, že sa vyšívalo na "čerstvo" zloženom plátne z krosien. Vraj tak plátno malo väčšie dierky medzi vláknami a až po vyšití sa opralo a tým sa stiahlo. Tak už tomu asi aj začínam rozumieť, že tieto plátno z obchodu sú už praté a tým sú medzery menej viditeľné. 

foto: © Ivana Klepáčová


 

******
Našu originálnu tvorbu nájdete v záložke >>> ŠITIE
Ďalšie DIY projekty nájdete v záložke >>> DIY
Kontakt na mňa v časti >>> KONTAKT

******


nevyhadzujte ... opravte: jednoduchý návod ako opraviť pokazené okuliare

$
0
0
Tieto slnečné okuliare zbožňujem. Veľmi sa mi páčia oranžovo-zelené odlesky zrkadlových skiel, ktoré sú doplnené nenápadným svetloružovým rámom. Sú to jedny z mála slnečných okuliarov, ktoré vlastním a nemajú hnedé alebo fialové sklá. Na svet sa pozerám cez žlté sklá. Jedného dňa ma veľmi tlačili na nose, zistila som, že mi odpadlo silikónové sedielko (áno tak sa to volá, potvrdené v optike). Pravdepodobne sa mi zamotalo do vlasov a jednoducho som ho stratila. Zrazu sa z nosenia obľúbených slnečných okuliarov stalo trápenie. Okuliare sa nedali nosiť na nose ani vo vlasoch, boli krivé a zakaždým som mala na nose skoro modrinu. Prestala som ich nosiť, ale nevyhodila. Verila som, že ich jedného dňa nejako opravím. Jedno ráno mi napadol skvelý a jednoduchý nápad ako ich opraviť, aby sa dali nosiť. Inšpirujte sa.








Potrebujeme:
  • tavná pištoľ (a elektriku)
  • tavné tyčinky t.j. náplne do tavného lepidla
Postup:
Zapneme tavné lepidlo a počkáme, kým sa zahreje. Potom jednoducho aplikujeme tavné lepidlo na miesto, kde chýba silikónové sedielko, ktoré nám drží okuliare na nose.  Chvíľku počkáme, kým trošku vychladne a potom si ich priložíme na nos. Takto si sedielko pekne vytvarujete na svoj nos a je to. Okuliare sú opravené, doslova, za pár sekúnd.
Tavné tyčinky sú väčšinou priesvitné, po zaschnutí sú matné. takže rozdiel medzi tým pôvodným a novým, vytvoreným z tavnej tyčinky, je viditeľný. Vidíte ho však iba vy, pretože ho nevidno na nose ani keď okuliare máte na hlave. Ak by ste chceli farebné sedielka, tak v OBI predávajú aj farebné. Tieto mi dal brat, lebo ich nevyužije, cenu ani či ich aktuálne ešte predávajú neviem. Náplne existujú aj trblietkavé, ale ak sa rozhodnete roztaviť trblietky, tak sa ich už nikdy nezbavíte. Ja som ich použila pred cca 2 rokmi a pištoľ som od vtedy použila veľa ráz a stále sú tam. Preto odporúčam mať jednu tavnú pištoľ na trblietky a farby a druhú na číre tyčinky.
Na prvý pohľad vidno, že je na nich niečo iné, ale je to zanedbateľný detail. Obľúbené okuliare môžem opäť nosiť bez bolesti, a to je hlavné. Väčšina okuliarov už má plastové sedielka, ktoré sa nedajú nastaviť, sú súčasťou rámu. Mne však vyhovujú tieto nastaviteľné, pretože nos nemáme každý rovnaký. Tavná pištoľ je využiteľná aj na iné opravy a tvorenie napríklad na Vianoce. Pozri články DIY VIANOCE, tam som ho využila takmer všade :) Tavné lepidlo kúpite už od 3 EUR.
foto: © Ivana Klepáčová


 

******
Našu originálnu tvorbu nájdete v záložke >>> ŠITIE
DIY projekty nájdete v záložke >>> DIY
Kontakt na mňa v časti >>> KONTAKT

******

zelená maxi sukňa // príroda vs. ľudia

$
0
0
Takúto krásu mám za domom. Musím si vyšliapať jeden menší kopec (keď ho porovnám s okolitými v BB tak je mini) a som tam. Voláme to agátový lesík. Ako deti sme sem chodili zbierať bazu a agátové kvety. Mama z nich varila sirup. Doteraz keď ochutnám takýto sirup, tak si spomeniem, ako sme sa predierali lesíkom a brat dostal alergický "záchvat" haha. Dnes sem zájdem, keď potrebujem kľud, zoberiem si foťák, vodu, vypnem mobil a idem. Nad touto lúkou je cesta, nad ktorou začína ochranné pásmo Národného parku Nízke Tatry. Dlhé roky to bola pokojná cesta, ktorú Sásovania  využívali na prechádzky s kočíkmi, bicyklovanie, behanie a prechádzky a bola bezpečná. Dnes tu auta lietajú príliš rýchlo a často sa zmení na veľké parkovisko. Doba sa mení a aj rozmýšľanie ľudí ... je príliš sebecké, to ja ale neovplyvním, môžem sa nad tým iba zamýšľať. Žiaľ pozemky pod touto cestou, ktorá ešte nezasahuje do ochranného pásma, rozpredali a budú tu domy. Neviem si ani predstaviť, ako budú v tejto najpokojnejšej lokalite rovno pod lesom, stavať niekoľko rokov domy, ako tam budú chodiť nákladné autá, v akom stave bude doprava, okolitá príroda a vôbec sa neteším na ten hluk, ktorý tam bude. Určite si to tam každý oplotí do nebeských výšin, lebo chce byť v prírode, ale vlastne aj nechce. Je mi z toho smutno, keď sa pozerám aj z okna business centra s výhľadom na celú BB, ako sa BB rozrástla do kopcov. Potom sa čudujme, že zvieratá schádzajú stále nižšie a bližšie k našim domom a sídliskám. Čo iné môžeme čakať, keď im zmenšujeme priestor na ich pohyb, život, často krát im berieme aj domovy a obživu. Príroda a zvieratá tu boli prvé, to my sme hrozbou, nie zvieratá a vyschýnajúce stromy vedľa našich áut. V jednom dokumente rozprávali o tom, že príroda si dokáže poradiť so všetkým, keď je niečoho veľa, málo, no nevie si poradiť s ľuďmi. Možno sa o to snaží všetkými prírodnými katastrofami, neviem. Na jednej strane vyvíjame lieky, ktoré predlžujú dĺžku života, na druhej strane nemáme na dôchodky, neustále predlžujeme vek odchodu do dôchodku a ja už teraz uvažujem, čo s našou generáciou bude o takých 35 rokov. Vykričala by som to najradšej do celého sveta, keď si čítam komentára na sociálnych sieťach o tom, ako strom ohrozuje auto a treba ho vypíliť. O tom ako vystrieľať všetky diviaky a zvery, ktoré schádzajú do sídlisk. Nie je to tak, že my sme do prirodzeného prostredia postavili niečo umelé, ako parkovisko alebo panelák? Je to jedna z mála tém, ktorá ma fakt dokáže nahnevať. Áno nemám auto, neriešim parkovanie, mám na to úplne iný názor ako väčšina ľudí, ktorí tvrdia, že je potrebné postaviť viac parkovacích miest. Pozreli ste sa však na to ako cestujeme v tých autách? Po jednom. Je to potrebné? Áno, nebudem klamať, aj ja mám dni, ako práve teraz v lete, že som "zúfala" a strašne by som chcela auto resp. vodiča s autom, aby som mohla ísť na všetky výstavy, folklórne festivaly a raz za týždeň navštívila niektorý z našich krásnych hradov. Túto moju potrebu viem však vyriešiť a trochu si privstanem a idem autobusom alebo vlakom. Zisťujem, že na festivaly sú vždy kyvadlovky, že prestupovanie nie je až taká katastrofa a všetko je to len o pohodlnosti a vystúpení zo svojej zóny komfortu. Autobusy väčšinou stoja na mieste konania, nemusím sa rozčuľovať hľadaním parkovacieho miesta, a späť chodia takisto v rozumných intervaloch. Za posledné dva roky som sa naučila chodiť veľa pešo, nosiť na chrbte ťažší ruksak, zisťujem, že keď chcem vidieť svet a Slovensko, tak musím ísť ďalej ako sa spoliehať na to, že všetky poznávačky budú začínať v Banskej Bystrici. Tento čas využívam na čítanie, písanie článkov, editovanie fotiek, počúvaním hudby alebo vymýšľaním výletov. Všetko má svoje pre aj proti. Pôvodne som chcela písať iba o outfite, ale nejako to išlo samé, možno sa už motám vo vlastných myšlienkach, možno nie. Viem, že so mnou nebude veľa majiteľov áut a developerov súhlasiť, ale verím, že niektorí z vás majú rovnaký názor. Aj ja som kedysi chodila veľa autom resp. som bola spolujazdec, áno bolo to mega pohodlné, mohla som si zobrať kopu vecí, mala som sa kde skryť pred dažďom a nemusela som kontrolovať čas odchodu. Naučila som sa, že na výlet stačí aj minimum vecí, ktoré si odnesiem v batohu a vďaka prestupom na spoje spoznávam nové miesta, mestá a aj ľudí. Trošku nekomfortu ešte nikoho nezabilo. Každý sme iný, každý sme jedinečný, v tom je to čaro. Ak chceme niečo zmeniť, tak musíme začať od seba. Dokážeme zmeniť iba seba nie druhých. Ja vás zmeniť nechcem, len prezentujem svoj názor na mieste, ktoré som si na to vyčlenila. 



sukňa, baleríny: reserved; kožákshein (kúpiš tu); top Klepáčová (kontakt ukážka tvorby) ,okuliare: lindex; 
 foto: Marián Klepáč



 

******
Našu originálnu tvorbu nájdete v záložke >>> ŠITIE
DIY projekty nájdete v záložke >>> DIY
Kontakt na mňa v časti >>> KONTAKT

******

Helsinki, hlavné mesto Fínska a mesto plné ostorov // Helsinki, Suomen tasavalta

$
0
0
Helsinki sú asi najznámejšie, a jedno z mála fínskych miest, ktoré dokážeme bez problémov prečítať a vysloviť. Vedeli ste, že z celkovej plochy mesta 715 km štvorcových, len 214 km štvorcových je pevná zem a zvyšok sú vodné plochy, predovšetkým more? Dĺžka pobrežia je takmer 100 km a k mestu prináleží až 315 ostrovov. Zaujímavosťou je aj to, že Helsinki sa stali hlavným mestom Fínska až roku 1812, kedy ruský cár Alexander I. presťahoval správu krajiny z mesta Turku, ktoré až doteraz Fíni vyhľadávajú (majú) oveľa radšej ako Helsinki. Myslela som si, že v meste bude plno turistov, ale tak ako aj vo Vilniuse a Tallinne, tak ani v Helsinkách nebolo veľa ľudí a bol tam relatívne pokoj. Naobliekali sme sa ako na severný pól, ale v meste bolo na moje prekvapenie celkom teplo a zimné oblečenie sme využili skôr na trajekte, ale odporúčam určite čiapku alebo kapucňu, lebo v týchto Pobaltských krajinách neskutočne fúka vietor a môže vám celý výlet pekne skomplikovať (po zdravotnej stránke). V článku vám prezradím aj ďalšie zaujímavosti o Helsinkách a môžete si prečítať, čo som zažila a ako sa mi v meste páčilo. Inšpirujte sa.


Na takomto veľkom trajekte som bola po prvý krát a nebola som si istá ako bude celý presun do Fínska prebiehať. Večer sme dostali pokyn od sprievodkyne, že z dôvodu, že sme skupina, musíme byť v prístave o 2 hodiny skôr. Myslím, že sme vyrážali okolo pol deviatej, takže budíček sme mali naozaj skoro. Tallinn ešte spal a nikde nebol nikto. Vychutnali sme si naozaj nádherný východ slnka. V prístave to vyzeralo ako na letisku, len bez kontroly batožiny. Nikto nám ale nekontroloval ani OP, jediná povinnosť bola prísť skôr, kúpiť si lístok, ktorý bol na meno a čakať kým môžeme nastúpiť na loď. Bol to dosť masaker, keď sa zrazu na loď začalo pchať neskutočne veľa ľudí. My sme išli pomaly, ale potom sme pochopili, že kam sa tak ponáhľali. Jednoducho si chytiť niekde miesto, kde strávia dve a pol hodiny plavby. Väčšina ľudí chcela spať, takže si našli miesta na mäkkých sedačkách a zabrali aj tri miesta, na ceste späť som sa nimi inšpirovala. Ja som potrebovala niečo sladké a kávu, takže som si to zamierila rovno do bufetu. Raňajky boli poriadne drahé, ale tak nič iné som ani nečakala. Potom som sa obliekla a išla som na palubu. Bolo to skvelééé, nádherný výhľad, taký ten nekonečný, a poriadna zima. Mala som však čiapku aj zimnú bundu a šál, rukavice, takže ja som bola v pohodičke. Bola som tam takmer sama, o to lepšie. Dve a pól hodiny na lodi mi veru stačili a neviem si predstaviť, čo by som robila na takej výletnej lodi týždeň. OK jasné, že to tam je iné, že by som mala svoju kajutu, ale nudila som sa tam. Potom som si sadla k oknu a pozorovala som vlny a vyhrievala sa na prvých slnečných lúčoch (cez okno). Na lodi, rovnako ako na letisku, môžete využiť duty free nákupy. Potom sme sa chytali na vystupovanie a opäť nás čakala masa ľudí, ktorí sa ponáhľali. V prístave bola polícia a zazerali po nás :D nakoniec si náhodne vybrali jedného nášho spolu cestovateľa a skontrolovali doklady. Keď sme sa všetci stretli v prístave vybrali sme sa na obhliadku mesta. Čakala nás celodenná "prechádzka" a plánovaný odchod bol až večer okolo ôsmej - deviatej. Čo všetko sme videli resp. čo môžete navštíviť v Heskinkách sa dozviete nižšie v článku.


Pamiatky
Helsinki Cathedral (Helsingin Tuomiokirkko) – evanjelická katedrála situovaná v srdci Helsínk je jedným z najikonickejších miest v meste. Je príkladom neoklasicistickej architektúry.
Kamppi Chapel (Kampin Kappeli) – nachádza sa na námestí Narrinkka v blízkosti obchodného centra Kamppi. Nazývaná aj Chapel of Silence, kaplnka ticha. Je to miesto, kam prichádzajú ľudia, aby zažili absolútne ticho.
Parliament House (Eduskuntatalo) – sídlo fínskeho parlamentu. Budova v neoklasicistickom štýle spojenom s modernizmom.
Senatstorget (Senate Square) – námestie je ohraničené štyrmi majestátnymi budovami: katedrálou, univerzitou, národnou knižnicou a úradom vlády, pričom v strede námestia je umiestnená socha ruského cára Alexandra II. Je považované sa centrum umenia, kultúry, náboženstva, politiky a vzdelania.
Pravoslávna katedrála Uspensky – Uspenská katedrála pravoslávnej cirkvi, nazývaná aj Chrám večného spánku Panny Márie.
Senaatintori – majestátne hlavné námestie mesta, obklopené budovami z 19. storočia, námestie bolo navrhnuté podľa námestia v Sankt Peterburgu.
Temppeliaukion Kirkko – kamenný kostol, postavený v roku 1969, jedna z najväčších atrakcií mesta. Kostol je postavený do pevnej skaly, pravidelné koncerty a bohoslužby v angličtine sa konajú v nedeľu.
Finlandia-talo – budova navrhnutá architektom Alvarom Altom v roku 1971, kde sa organizujú kongresy, festivaly, koncerty a iné udalosti.


Ako prvý sme navštívili chrám večného spánku Panny Márie, známy aj ako Uspenská katedrála. Je to najväčší pravoslávny chrám západnej a severnej Európy. Nesie byzantské prvky a svojím vzhľadom, tehlovo červenou farbou vyčnieva medzi okolitými budovami v empírovom štýle.

Pomyselným stredom mesta je hlavné námestie Kuappatori, ktoré sa nachádza hneď pri južnom prístave. Môžete tu načerpať skutočnú atmosféru trhoviska, čerstvé ryby cítiť na každom kroku, nechýbajú ani turistické suveníry a tovar domácej výroby. Hneď vedľa si môžete posedieť pri zálive alebo si odbehnúť na kúpalisko. Sú to dva bazény, my sme mali zimné bundy no niektorí sa skutočne kúpali. 

Fínsko bolo kedysi súčasťou Ruska po tom, ako začiatkom 19. storočia uzatvoril cisár Alexander I. dohodu s Napoleonom. Cítiť to na "každom" kroku. Krajina zostala ruskou až do roku 1917, kedy vyhlásila nezávislosť. Sochu Alexandra I. nájdeme uprostred Senátneho námestia pod žulovými schodmi vedúcimi k Helsinskej katedrále. Senátne námestie (Senaatintori) je jedným z najväčších námestí. Ohraničujú ho Vládny palác, Helsinská univerzita a Univerzitná knižnica. Dominantnou námestia je biela katedrála Tuomiokirkko (môžeme sa stretnúť aj s názvom Suurkirkko). Je to jedna z mála budov, ktorú si všimneme z diaľky. Prirovnáva sa k bazilike Sacré-Cœur, pretože sa takisto nachádza na kopci. Je to časté miesto stretnutí domácich,  posedeli sme si tu aj my a občerstvili sa. Prosím nekŕmte holuby ani čajky, btw. sú tak drzé, že kradnú jedlo rovno z ruky a ich škrekot je už po 5 minútach brutálne otravný. Autorom katedrály a väčšiny budov na námestí, je nemecký architekt Johann Karl Ludwig Engel. Interiér je v porovnaní s exteriérom veľmi strohý. 

Drevená Kaplnka ticha Kamppi je kostol, ktorý sa nespája so žiadnym náboženstvom. Na pohľad vyzerá ako sauna :). Nájdete ho len pár krokov od hlavnej triedy Mannerheimintie, na južnej strane rušného námestia Narinkka v centre Helsínk. Je tu absolútne ticho, naozaj. Vraj ak máte dosť hluku ulíc, tak sa môžete sem schovať. Za jej návrhom stoja architekti z K2S Architects. Stavba bola dokonca nominovaná na prestížnu Cenu Európskej únie za súčasnú architektúru – Mies van der Rohe Award.

Kamenný kostol Temppeliaukio vytesaný do veľkej žulovej skaly je jedným z miest, ktoré by ste v Helsinkách nemali obísť. Z vonku to vyzerá ako kameň a hovoríte si, že tam nemôže byť nič zaujímavé. Opak je pravdou. Prvé plány stavby sa objavili ešte pred druhou svetovou vojnou, ale s tvrdou žulou si nevedeli dať rady celé desaťročia. Za jeho aktuálnu podobu môže dvojica architektov – bratia Timo a Tuomo Suomaleinen. Namiesto budovy na skale sa rozhodli spraviť kostol priamo v nej. So stavbou začali v roku 1968, o rok neskôr už bol kostol otvorený pre verejnosť. Vstup doň je zdarma,  len sa v ňom práve nesmie konať bohoslužba. Podľa sprievodkyne sa musíte tváriť, že idete do kostola a nemať na krku foťák, inak vás nepustia. Fotiť iba "tajne" alebo nie príliš okato. Nikto vám to nezakáže ani vás nevyhodia, nebojte. Interiér chrámu je zasadený do žulovej skaly a má až 180 okien. Vďaka jedinečnej akustike sa v ňom konávajú aj koncerty hudobníkov a spevákov. Kamenný kostol je výnimočný aj v celosvetovom meradle, podobné sakrálne pamiatky by sme našli na svete asi len tri.

Jeden z posledných bodov nášho programu bola Hala Finlandia, ktorá je obklopená parkom a jazerom. Je synonymom modernej fínskej architektúry, za jej návrhom stojí známy fínsky architekt Alvaro Aalto. Pôvodne mala byť súčasťou komplexu nového centra Helsiniek v zálive Töölö, k jeho realizácii však nikdy neprišlo. Konajú sa tu koncerty, kongresy a kultúrne podujatia


ZAUJÍMAVOSTI O HELSINKÁCH/FÍNSKU:
  • Najnavštevovanejšou destináciou Helsiniek je Suomenlinna, najstaršia zachovaná námorná pevnosť v Európe. Je zapísaná do dedičstva UNESCO a nachádza sa na 8 ostrovoch.
  • Najvyšším bodom Helsínk je 72 m vysoká veža Olympijského štadióna, olympijské hry sa tu konali v roku 1952.
  • Helsinky majú šesť univerzít a viac ako 80 múzeí a galérií, medzi nimi sú napríklad múzeum mesta, električiek, histórie žurnalistiky a tlačiarenských techník, dizajnu, pošty…
  • Ak chcete byť v hlavnom meste ubytovaný blízko centra, voľte štvrť Punavuori. Ak si chcete vychutnať nočný život, potom Kallio.
  • Fínske leto trvá 100 dní a domáci si tieto tri mesiace slnečného počasia užívajú vďaka podujatiam a festivalom. Počas dlhých dní nie je tma ani v noci.
  • Fínska zima má dve fázy – temná a svetlú. Temná časť trvá od októbra do februára a je počas nej deprimujúca tma. V Helsinkách s ňou bojujú výzdobou námestí.
  • Súčasťou fínskej kultúry si Mumíci, rozprávkové postavičky pripomínajúce hrochov, v skutočnosti sú to škriatkovia. Nájdete ich na mnohých suveníroch.
  • Pitie kávy je vo Fínskou spoločenskou aktivitou, odísť od stola, kým nemajú všetci dopitú kávu, je dokonca neslušné. Káva sa skoro vždy servíruje s koláčom, Fíni na to majú dokonca vymyslené špeciálne slovo kakkukahvi, v preklade káva a koláč. Preslávená helsinskou kaviarňou je Karl Fazer, sídliaca na ulici Kluuvikatu.
  • Fíni majú vraj viac sáun v krajine ako automobilov. Bežný Fín chodí do sauny aspoň raz za týždeň. Sauny sú súčasťou každej domácnosti. Je to pre nich miesto na relax, ale aj miesto, kde sa dohaduje biznis a kam sa pozývajú štátne návštevy. Takéto pozvanie do sauny je prejavom dôvery.
  • Správny Fín má „sisu“  – schopnosť prežiť extrémne podmienky ako chlad, tmu a osamotenosť.


Pre mňa bolo najviac iritujúce, v celom Pobaltí, že je to rovina a nemala som žiadny záchytný bod. Bolo to jedno veľké bludisko. Orientačný zmysel je u mňa super rozvinutý, ale tu som miestami upadala do zúfalstva. Neviem v Paríži som to nemala, tam je to ale také vzdušnejšie resp. nie je všetko v kope a predsa len máte viacero záchytných bodov. Tu ich veľa nie je.  V Helsinkách bolo všetko veľmi drahé. Jedlo bolo extrémne drahé, takže som sa stravovala v McDonalde, ale zase som mohla ochutnať veggie burger mňamka. Čo ma trošku zarazilo bol spôsob ich života. Sprievodkyňa nám rozprávala, že ľudia nevychádzajú až tak často von, vraj sedia na balkónoch a čakajú čo sa bude vonku diať, ale nikdy sa nič nedeje lebo sú všetci doma. Počasie bolo kadejaké, aj zima aj teplo, ku koncu som už nosila vetrovku v ruksaku, vôbec si ju nemusíte brať, iba ak tak na trajekt a potom sfúknuť do ruksaku. Vracali sme sa večer okolo siedmej alebo ešte neskôr, a cesta trajektom trvala okolo 2,5 hodiny. Potom nás čakal ešte presun do Lotyšska uff o tom však nabudúce. Bola som tu iba jeden deň, nemala som možnosť spoznať Helsinky dostatočne dobre, ale nejako to nebola láska na prvý pohľad.

foto: © Ivana Klepáčová


 

******
Našu originálnu tvorbu nájdete v záložke >>> ŠITIE
DIY projekty nájdete v záložke >>> DIY
Kontakt na mňa v časti >>> KONTAKT

******

DIY: vyrobte si štýlové gumičky do vlasov zo zbytkov látky alebo koženky

$
0
0
Ozdobné gumičky obdivujem v obchodoch už dlhšiu dobu. Vypátrala som postup ako si také gumičky vyrobiť a zistila som, že je veľmi jednoduché. Potrebujete iba svoje gumičky a kúsok koženky alebo pevnejšiu látku. Nič nešijete ani nelepíte a gumička je hotová, doslova, za pár minút. Ako si môžete vyrobiť takúto štýlovú gumičku? Inšpirujte sa článkom.





Potrebujeme:

  • gumičky - najlepšie vo farbe vlasov
  • krajčírsky meter - alebo pravítko
  • nožnice
  • kriedu alebo fixku
  • kúsok koženky alebo pevnú látku

Na internete nájdete veľa predlôh, ale nemusíte sa ich vôbec držať a jednoducho si urobiť vlastnú. Pracovala som s najväčšou predlohou, ale kľudne použite prostrednú. Najväčšia bude vyzerať super na hustých a brčkavých vlasoch. Na tých redších a bez objemu odporúčam stretnú alebo najmenšiu.
Pracovala som s koženkou, ktorá mi zostala ešte z kozmetickej taštičky a sukni. Najprv som si na rubovú stranu nakreslila podľa predlohy maketu. Prehla som na polovicu, aby som mala istotu, že bude na obidvoch stranách rovnaká, a vystrihla som.
Prostredná časť by mala byť užšia, pretože ju zahrčkáme okolo gumičky, ktorá nám bude držať vlasy v cope.


Takto vyzerá vystrihnutá a takto zaviazaná. Trošku sa zmenší nebojte sa.
Pri koženkovej, ale aj pri látkovej, si musíte uvedomiť, že z jednej strany bude iná. Ak sa tomu chcete vyhnúť, tak by ste mali zošiť alebo zlepiť dva kusy koženky dokopy a otočiť, podobne ako motýliky, na lícnu stranu. 
Potom uviažte mašľu okolo gumičky. Ak chcete aby bola aj hrčka rovnakej farby ako koženka, tak stačí jednu časť otočiť naopak a tak otočiť a voilá je na svete.



Prajem príjemné tvorenie.
foto: © Ivana Klepáčová

 

******
Našu originálnu tvorbu nájdete v záložke >>> ŠITIE
Ďalšie DIY projekty nájdete v záložke >>> DIY
Kontakt na mňa v časti >>> KONTAKT

******

maličkosť často prezradí o charaktere človeka viac ako veľký skutok // leopardia sukňa

$
0
0
V poslednej dobe si všímam, že ľudia nie sú zvyknutí na drobnosti zadarmo, pozvanie na kávu len tak lebo som rada, že ich vidím po dlhej dobe, že im niekto niečo dá zadarmo alebo im dá nečakane darček k sviatku. Často nevedia reagovať a cítia sa zaviazaní, majú potrebu to oplatiť, dať na oplátku niečo človeku, kto to pre nich urobil. Všímam si to denne. Čím je to spôsobené? Denne len tak niekomu s niečim pomôžem, poradím alebo ho za niečo pochválim (alebo oblečenie aspoň). Robím to lebo chcem. Ani v kútiku duše nečakám žiadnu "protislužbu", nejaké zľavy, úľavy alebo nebodaj darček na narodeniny. Jednoducho robím to lebo to v tom momente tak cítim. Keby som chcela za to peniaze alebo to robím ako protislužbu (alebo ju očakávam), tak to poviem na rovinu. Tí čo ma osobne poznajú vedia, že to tak je a nemám najmenší problém povedať si svoj názor. Viem, že ak by som sa riadila okolím, že napríklad tú rozliatu kávu v strede chodby neutriem a obídem ako oni, lebo to má predsa robiť upratovačka, tak by ma to hrozne zožieralo. Nemám problém zobrať svoju servítku z kabelky a jednoducho to utrieť, veď sa tam môže niekto pošmyknúť. Často zbieram smeti, zatváram smetné koše na ulici, lebo veľa ľudí si neuvedomuje, že keď ich nezatvoria, tak sa vietor postará o to, aby ráno na sociálnych sieťach mohli zdieľať fotku s pohoršeným komentárom, že prečo mesto nerieši odpadky. Nesnažím sa ľuďom hovoriť čo majú a nemajú robiť, to nemá zmysel. Činny sú dôležité nie veľké prejavy. Ukazujem im ako stačí málo, aby sme inšpirovali iných a možno to raz pochopia. Možno aj oni nabudúce zodvihnú plastovú fľašu pohodenú v shopping centre vedľa koša na plasty. Možno aj oni nabudúce pochvália niekomu sukňu, nebudú "čumieť", čo tá druhá strana môže úplne inak pochopiť, a vyčaria touto pochvalou úplne neznámej osobe úsmev na tvári a urobia jej pekný deň. Vždy som mala silnú potrebu pomáhať ľuďom, robiť ich šťastnými alebo ako to napísať. Neriešiť, čo nemôžem ovplyvniť a netrápiť sa pre zbytočnosti, ktoré už nezmením (počasie, zápcha). Stále mám pocit, aj som ho vždy mala, že je to moje poslanie na zemi. Pomáhať, vypočuť a ukázať pozitíva v každej situácii ... ukázať ako zmeniť pohľad na veci (?). Skúšala som aj dobrovoľníctvo v sociálnych službách, o tom som už asi písala, ale to som psychicky nezvládla, pretože mi to prinášalo viac trápenia ako dobrého pocitu. To nie je zmysel dobrovoľníctva. Trápilo ma, že nedokážem pomôcť všetkým ľuďom na zemi, ale iba pár a nerozumela som prečo sa ľuďom otáčajú blízky chrbtom. Akokoľvek niekoho nemusím (nechcem použiť slovo neznášam, lebo to je prisilné), tak by som nedokázala nepomôcť. Bola to dobrá skúsenosť, zistila som kde sú moje hranice. Zistila som, že pomoc ide aj cez maličkosti. Jedno obdobie môjho života som mala veľmi silný vnútorný konflikt, pretože som sa neriadila sebou, ale názormi ľudí (človeka) okolo mňa, ktorí napríklad kúpu časopisu nota bene, ktorý som v konečnom dôsledku iba prelistovala, pokladali za maximálne plytvanie peňazí. Oni už ale neriešili to, že tou kúpou som človeka potešila a možno aj inšpirovala ďalších ku kúpe. Že za tie peniaze bude mať možno dnes kde spať. Často ho predávajú ľudia, ktorých by ste (asi) v bežnom živote neoslovili. Stačilo prehodiť pár slov "ako sa máte" alebo "ako ide dnes predaj" a aj tento človek sa zrazu cítil ako človek začlenený do spoločnosti, a možno mu to aj pozdvihlo sebavedomie. Od jedného som si vždy kupovala, aj som sa s ním porozprávala, potom som ho dlho nevidela a stretla vo Zvolene. On si ma isto nepamätal, ale ja jeho áno. Neviem čo s ním je, už som ho nevidela strašne dlho, možno som mu kúpou časopisu pomohla k lepšiemu, neviem. Takisto v tej dobe okolie považovalo aj to, že som svoj nákup (kupovala som si tresku a rožky) podarovala bezdomovcovi, ktorý mi povedal, že je hladný, za hlúpy nápad. Keby chcel peniaze tak mu ich nedám, vždy sa spýtam, či je hladný, že mu kúpim jedlo. Nechcem aby tento článok vyznel, že som nejako extra super, o to mi nejde. Chcem iba poukázať, že by sme mali byť menej sebeckí a trošku sa pozrieť okolo seba. Vedieť dávať ale aj prijímať. Všetko s pokorou. Samozrejme trošku sebeckosti je v poriadku, je potrebné nájsť hranicu medzi dobrými skutkami a odovzdaním všetkej energie a prostriedkov druhým. Takisto je fajn mať taký ten výstražný signál a nedať sa zneužívať. Všetko robiť s mierou a naozaj možno týmto inšpirujete druhých. Namiesto "čumenia" jednoducho pochváľte krásne vlasy, šaty alebo kabelku. Robím to čo cítim, čo pokladám za správne. Vy to robíte alebo príliš riešite, čo si kto pomyslí a ako zareaguje okolie? Btw. týmito mojimi činmi sa sem tam pre niektorých stávam "divnou". Oni by to nikdy neurobili, nikto to nezažili a nechápu prečo sa to deje. Je to v poriadku, každý sme nejaký. Ja zase nerozumiem, prečo to iní nerobia, keď ja to považujem za samozrejmosť, mohla by som naopak ja ich pokladať za divných hmm? Myslím si, že to, čo som opisovala na začiatku, že ľudia nevedia reagovať, je spôsobené tým, že žijeme v dobe v akej žijeme. Všetko sa hodnotí cez lajky, srdiečka a smajlíky. Objatia si posielame virtuálne a vysmiateho smajlíka pošleme aj keď sa trápime. Je nám jednoduchšie dvakrát kliknúť na fotku ako zavolať kamarátke a pozvať ju na káve, aby porozprávala ako bolo na dovolenke. Príliš veľa komunikujeme cez e-maily a správy. Málokto povie druhému názor priamo do očí, zriedka sa osobne rozprávame, nechávame sa ovládať sociálnymi sieťami. Tie nám majú ale život uľahčiť, nie nás ovládať a vyčleniť z reality. Tento svet je príliš uponáhľaný a neosobný. Občas mám pocit, že si človek skôr urobí fotku človeka zakliesneného v havarovanom aute, ako by mu mal pomôcť (možno preháňam). Je to škoda, ale stále sa môžeme zmeniť ... k ešte lepšiemu ... naučme sa dávať, ale aj prijímať. Ja som sa to už naučila, a ty?  „Maličkosť často prezradí o charaktere človeka viac ako veľký skutok.“ —  Friedl Beutelrocková 


sukňa: Klepáčová (kontakt ukážka tvorby), tričko: house, sandále: CCC, riflová bunda: vintage, klobúk: h&m, 
 foto: Marián Klepáč



 

******
Našu originálnu tvorbu nájdete v záložke >>> ŠITIE
DIY projekty nájdete v záložke >>> DIY
Kontakt na mňa v časti >>> KONTAKT

******
Viewing all 1532 articles
Browse latest View live